Bezdomovci

Tak sa muselo chodiť peši po schodoch, ktoré teda praskali vo švýkoch. Stáli tam dve baby a rozdávali napolitánky Del***. Tuším mliečne, ale to nie je podstatné. Tak sme si zobrali, keď to dávajú zadarmo, no nie? :D Čo mi pripadalo trošku čudné bolo, že to rozdávali na bočných schodoch a nie v oddelení potravín, ale nevenoval som tomu ďalej pozornosť. Tak sme obchodný dom opustili a vydali sa do jazykovky. Po ceste sme išli okolo jednej banky.Pred tou bankou som zbadal bezdomovca. Vybral si naozaj dobré strategické miesto. Pred bankou, kde si ľudia chodia vyberať peniaze, ale aj vkladať. Ten ujo bezdomovec si možno myslel, že keď ľudia budú mať peniaze v ruke, že mu prispejú. Ako som ho tak chvíľu pozoroval, nedarilo sa mu. Všetci na neho z vysoka "dlabali". Prišlo mi ho ľúto a vtedy ešte ako malý chlapec som k nemu prišiel, že mu tu napolitánku dám."Ujo, nech sa páči" a podal som mu tú napolitánku.Ten bezdomovec si ju zobral, poobzeral si ju a zahlásil:"A peniaze nemáš?" Táto otázka ma dostala. Cítil som sa čudne. Chcel som mu pomôcť a aká bola vďaka? Nie že by som čakal niečo svetoborné, ale teké "Ďakujem" by ma potešilo.O niekoľko rokov neskôr som sedel s kamošom pred tým istým obchodným domom a čakal na ďalších kamarátov. Z ničoho nič pred nami stála jedna teta a prvé, čo som si všimol bolo, že nemá jednu ruku. "Prosím vás chlapci, nepomôžete mi s mobilom? Mám ho nový a neviem s ním ešte dobre robiť. A baterka je skoro vybitá. Potrebujem volať s jedným známym a povedať mu, že kde som. Veľmi sa v tomto meste nevyznám."Tak sme samozrejme pomohli a nakoniec sa dotičnému známemu dovolali. Ako sme tam tak čakali, tak sme sa rozprávali o všetkom možnom. V prízvuku sa dalo vycítiť, že pochádza z Moravy. Porozprávala nám svoj životný príbeh. Ako jej súd zobral dieťa. Ako žije a s kým sa stretáva. Nepovedala to priamo, ale dalo sa ľahko vydedukovať, že je bezdomovkyňa. Bolo mi veľmi čudné, že odkiaľ berú bezdomovci peniaze na mobily (to ich majú toľko nazvyš)? Ten predchádzajúci teta stratila. O pár minút prišiel jej známy a bol to tiež bezdomovec. Bol trošku v nálade. Ale boli k nám obaja slušní a rozprávali sme sa ďalej. Tá teta nám chcela niečo kúpiť, za tú pomoc s tým mobilom, ale my sme odmietli. Však ona tie peniaze potrebuje viacej ako my. Ten jej kamarát priniesol rum, aj nás ponúkol, ale sme nechceli. Radšej. Ako tak čas plynul, tak už boli okolo nás asi 4 bezdomovci. Jeden prišiel iba kvôli tomu rumu a ďalší bol ich priateľ. V tejto komunite existujú priateľstvá veľmi silné, ale večer, keď idú spať, si každý stráži to máľo, čo má a nezná bratra. Tá debata nám dala čo-to do života, dostávali sme rôzne rady, ako sa správať k ľudom a pod. Keď prišli naši kamaráti, boli sme radi, lebo sme sa už medzi tými bezdomovcami cítili trošku čudne. Však sme s nimi strávili hodinu a už nám to začínalo byť nepríjemné. Slušne sme sa s nimi rozlúčili a mohli sme ísť na boldrovku :DO pár mesiacov neskôr som tú tetu videl, ako predáva pouličný časopis a bol som rád, že si zarába takto a nie nejakým pofidérmym spôsobom. Jeden článok z tohto pouličného časopisu ma prekvapil. V negatívnom zmysle slova. Bolo tam písané o jednom bezdomovcovi, ktorý počas predávania tohto časopisu bol opitý, vykrikoval na ľudí, nezdržiaval sa na mieste, kde mal stáť. Bol vylúčený a nemôže už tento časopis viacej predávať. Ale on tento zákaz porušil a preto vyzývali ľudí, aby si od tohto človeka časopis nekupovali. Bola tam aj jeho fotka. Vytvoril som si názor na bezdomovcov a treba uznať, že nie všetci sú "zlí". Nájdu sa aj výnimky a je ich dosť. A preto, keď pôjdete okolo nejakého a ak budete mať nejaké drobné navyše, prispejte. Skúste si predstaviť, čo by ste na ich mieste robili VY? Nie všetci si za tie peniaze kúpia alkohol alebo cigarety. Hlavne teraz, v období Vianoc sú ľudské srdcia mäkšie ako inokedy, je ale zaujímavé sledovať, ako táto vlastnosť mizme s vianočnou výzdobou.