Vždy ma poteší, keď si pozriem štatistiku a vidím, koľko ľudí si prečítalo môj článok (alebo aspoň zobrazilo celý článok). Lenže, koľko ľudí - toľko chutí. Na jednom fóre sa jeden člen pýtal ostatných, či by mal začať blogovať. Obával sa obrovskej kritiky. Naozaj, ľudia sú niekedy krutí. Hlavne, keď poznajú, o kom sa chcú vyjadriť, ale oni sami ostávajú v anonymite. Blogerov je okolo 700 (aktívnych) (nechelo sa mi ich počítať presne :D), koľko je však čitateľov? To si nedovolím ani odhadnúť.
Ako reakcia na môj článok "Ako som minul peniaze za blog v SME?" som dostal tento emajl:
"Podľa mna tvoje články nestoja ani za hovno.Píšeš o veciach, ktoré nikoho nezaujímajú.Tiež mám 18 a tiež si robím vodičák, ale ani ma nanapadne vypisovať svetu svoje "úžasné" zážitky z ciest (pritom podobné veci sa stávajú každému druhému blogerovi denne).Nechápem,ako mohol by tvoj blog o bielej pastelke uverejnený. Preboha, to musel byť omyl. Kašli na blogovanie, keď ti to nejde."
Text emajlu som neupravoval.
Vždy ma poteší konkrétna kritika, lebo viem, v čom sa mám zlepšiť. Ale všimol som si, že tento blog čítajú aj ľudia, ktorí hľadajú miesto na odreagovanie. Vybytie nadbytočnej energie. Ľudia, ktorí neustále hundrú na svet a zaútočia na prvého človeka, ktorého prečítajú :D. Ale život je taký, a ja ďakujem aj za podobné ohlasy, ako v tom emajle.
A odkaz pre všetkých neprajníkov (aj prajníkov): Ja budem písať aj naďalej, nenechám sa odradiť. Pre mňa má význam, ak sa moje články páčia aspoň jednému človeku. Ešte ma to dokonca aj baví, len nie vždy sa mi podarí úplne obsiahnuť to, čo chcem vyjadriť a AKO to chcem vyjadriť. Myslým si, že takýto názor majú všetci blogeri.
Pekný deň vám praje Peťo.
p.s.: nezožerte ma v diskusii :D
