Večné mesto - večné zápchy. Taliani si ani nemohli vybrať výstižnejší prívlastok pre svoje hlavné mesto vzhľadom na to, že Taliansko je najmotorizovanejšia krajina sveta. Na vlastné oči som zažila ten zázrak, keď sa Rimania ponáhľajú do práce. Akoby povedali Česi, je to "skutečne nezvyklá podívaná." Nekonečné vlniace sa kolony všetkého, čo má aspoň dve kolesá, zúrivo štekajúce klaksony, autobusy kľučkujúce v uzulilinkých medzerách medzi autami. Ak potrebujete byť v práci o ôsmej ráno, oplatí sa vyraziť z domu aspoň o štvrtej. Nedajbože ak sa ponáhľate na dôležité stretnutie. Riskujete minimálne vytečené nervy ak už rovno nie menší infarkt. Pre netrpezlivých - v Ríme si do auta radšej nesadajte! Pošramotená psychika by vás isto neminula.
Taliani sú však národ prešibaný a mnohí vymysleli efektívny spôsob, ako so zápchami vybabrať. Preto nie je nič zvláštne, keď okolo vás prefrčí v obleku a naleštených topánočkách nahodený elegán na skútri. Sako mu povieva vo vetre a hlavu zdobí helma ako modny doplnok k pracovnému úboru. V zadnom odkladacom priestore sa ležérne rozvaľuje diplomatka. Budovu nejakého úradu spoznáte práve podľa skútrov, ktoré sú zaparkované v dlhých radoch úhľadne vedľa seba. Na Slovensku jav zriedkavý, u nich normálny. Kto cestu do práce nerieši pomocou skútrov, zvolí si smartíka. Šikovné autíčko veľkosťou pripomínajúce zápalkovú škatuľku sa prepchá všade. Obľúbené sú aj polorozpadnuté, rozhegané kraksničky, ktorým nejaký ten náraz už neublíži. Za tie roky si zvykli.
Adrenalín hneď ráno na prázdny žalúdok je zrejme pre nich to pravé orechové. Horšie sú na tom s pomermi neoboznámení turisti, ktorí sa len krčovito držia sedadla a nechápavo sledujú situáciu na ceste. A to im zápchy ťahajúce sa od Rače až do centra pripadali ako zlý sen.
Potom, čo som sa zúčastnila rannej cestnej šou v Ríme si trikrát rozmyslím, či sa budem ponosovať na preplnené električky, fučiace karosy alebo špinavé vlaky. A keď v aute trčím v zápche pri Palme a nejaký "debil" sa rozhodne skrátiť si čakanie predbehnutím celého radu, radšej si zahryznem do pery, vybavím si predstavu chaoticky zoskupených áut na frekventovanej rímskej križovatke, pripomínajúce hromadnú haváriu so smrteľnými následkami a poviem si: "Ešte to máme fajn."
