Rieka plynie - stále iná voda,
prázdnoty priepasť - v srdci nôž bodá.
Nádej je plť na šírom mori,
vlhký kus dreva, čo dlho horí.
Zovri ju do dlane, lebo ti uletí.
S vetrom za chrbtom svetlu v ústrety
kráčaj tou cestou, vzdiaľ sa z priepasti,
zabudni na seba, na všedné starosti.
Utni mi ruky, rozviaž mi putá,
nech opustím všetko, čo ma tu púta.






