reklama

Ronald Reagan a Japan Airlines – dva príbehy o "múdrej vláde"

Mal snáď legendárny americký prezident a herec niečo spoločné s renomovanou leteckou spoločnosťou krajiny vychádzajúceho slnka? Netuším. Zrejme touto spoločnosťou počas deväťdesiatych rokov svojho života nikdy necestoval. Predtým, než sa stal v roku 1980 prezidentom, nebolo veľmi kam a neskôr mu ako hlave štátu prislúchala kvalitnejšia letka, ako komerčnej leteckej spoločnosti. Ale predsa majú títo dvaja niečo spoločné. Na začiatku boli dva, celkom nesúvislé a z kontextu vytrhnuté príbehy:

Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)
Obrázok blogu

Príbeh prvý: California 1968

Na prestížnych univerzitách v celých Spojených štátoch dosahujú študentské protesty proti establishmentu otcov a starých otcov bod varu. Rovnakú teplotu mal vzduch v úradovni kalifornského guvernéra Ronalda Reagana. „Hlúpučkého kovboja z treťotriednych filmov, ktorý sa nešťastnou náhodou dejín ocitol v tomto kresle,“ povzdychol by si radový člen Demokratickej strany, rovnako ako jeho „tax-and-spent“ (zdaň a utrať) oponent Pat Brown, ktorého republikán Reagan v roku 1967 vysťahoval z úradu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cap Weinberger, štátny minister financií v tom čase guvernérovi vypočítal, že California dosiahne vo fiskálnom roku 1969 rozpočtový prebytok 100 miliónov dolárov. Ten bol výsledkom zvýšenia daní a niektorých pilotných šetriacich opatrení, ktoré Reaganova administratíva zaviedla, aby splatila deficit zdedený po úradovaní Pata Browna. Weinberger sa zachoval ako lojálny štátny úradník. Povedal guvernérovi, že o prebytku ešte neinformoval legislatívu, aby si mohla exekutíva vybrať politické priority, do ktorých prerozdelí zvyšné doláre. Čo by dal Róbert Fico za takého ministra financií, však? Keby Weinberger najprv zaklopal na dvere snemovne, v zastupiteľskom zbore by sa prirodzene strhla búrka o každý cent, ktorým by sa chceli reprezentanti občanov zavďačiť svojim voličom. V tom nie je podobnosť s Národnou radou Slovenskej republiky, ktorá ide rokovať o návrhu štátneho rozpočtu, čisto náhodná.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ronald Reagan reagoval prekvapujúco rýchlo a odhodlane. Žiaľ, neviem o tom, že by odvtedy niektorý politik takéto rozhodnutie zopakoval:„Už viem, čo by sme mali spraviť s peniazmi. Čo tak ich vrátiť späť ľuďom, dajme im daňovú úľavu.“ Šokovaný Weinberger kontroval:"to sa ešte nikdy nestalo.“
„Ešte sa nikdy nestalo, že by tu bol herec,“ odpovedal pohotový Reagan.

Príbeh druhý: Európa a Japonsko 2006

V úradovniach plánovačov EÚ prebieha urputný virtuálny boj so Spojenými štátmi. Ešte stále platí sovietske „dohnať a prekonať.“ Komplex geopolitickej menejcennosti sa nahrádza megalomanskými projektmi. Na rysovacích doskách novodobých staviteľov Titanicu sa s požehnaním nízko úročených pôžičiek európskych vlád zrodil gigant zvaný Airbus 380. Niekoľkokrát vzlietol, aby pristál s ďalším kolom nových a nových technických problémov. Letecké spoločnosti opatrne rušia objednávky. Nevadí, pointa zostáva. Vyrobíme letecký autobus, ktorý odvezie najviac pasažierov a zapíšeme sa do leteckej histórie. Nadšenie neklesá. Len niekoľkým inžinierom, pamätníkom britsko-francúzskeho projektu Concorde, akosi zviera hrdlo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niekoľko tisíc kilometrov ďalej, v americkom štáte Washington, sa s požehnaním trhovej analýzy potrieb leteckých spoločností zrodil Boeing 787 Dreamliner. Sľubuje nové technológie, nízku spotrebu paliva a odvoz primeraného počtu cestujúcich. Zrátané a podtrhnuté: všetko čo recesiou zmietané letecké spoločnosti potrebujú počuť. Hádajte kto vyhrá? Veľkosť či náklady? Zdá sa, že to druhé. Veď prečo by inak koncern Boeing nepokračoval vo vývoji svojej úspešnej edície „jumbojetu“ 747? Prečo letecké spoločnosti nakupujú najmä lietadlá strednej triedy?

Jednu kategorickú a trpkú odpoveď do starej Európy poslal Haruka Nišimacu, šéf jednej z najväčších leteckých spoločností Japan Airlines. Tá si neobjedná ani jedno lietadlo Airbus 380, keďže ho považuje za „neorganický prvok v sortimente lietadiel.“ Ako povedal Nišimacu pre Financial Times: „Airbus 380 bol vyvinutý proti trendu na trhu..“ a dodal, že „letecké spoločnosti budú mať v budúcnosti zrejme väčší záujem o modely stredne veľkých lietadiel, ktorých jednou z predností bude nízka spotreba paliva.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na konci oboch príbehov sú štyri smutné, ale železné pravidlá:

1. Pravidlom číslo jedna je, že každá vláda spotrebuje viac ako potrebuje. Pravidlom číslo dva je, že platí pravidlo číslo jedna, len ak v najvyššej exekutívnej funkcií nesedí Ronald Reagan.

Ronald Reagan bol jediný, ktorý dokázal daňovým poplatníkom peniaze vrátiť. Vďaka daňovej reforme na Slovensku a zavedení rovnej 19% dane z príjmu a dane z pridanej hodnoty, výrazne stúpli daňové príjmy. Je to jav, ktorý ide vždy ruka v ruke so znížením daňových sadzieb a zjednodušením daňovej administratívy. Zaznamenali ho v Rusku, na Ukrajine, v Rumunsku a Estónku. Všade tam, kde reformný vánok osviežil skrachované ekonomiky. Daňové subjekty sú viac ochotné platiť, keď je to jednoduchšie a navyše čím je pre nich bremeno daňovej záťaže nižšie, tým viac produkujú zisk. Na Slovensku tak výber dane z príjmu fyzických osôb stúpol z takmer 35 miliárd v roku 2001 za päť rokov o viac ako 5 miliárd Sk. Pri dani z príjmu právnických osôb a dani z pridanej hodnoty stúpol výber medzi rokmi 2001 a 2005 takmer dvojnásobne!

Kde sú tie časy, keď vlády krajín západného sveta efektívne spotrebovali nanajvýš 5 percent HNP (hrubého národného produktu) ročne? Odišli definitívne do minulosti spolu s predvojnovým svetom v minulom storočí. Prišli tri svetové kataklizmy a neutíchajúci prúd požiadaviek na štát, z ktorého sme si medzičasom vychovali dobre živenú ale lenivú a nedôslednú pestúnku. Na daniach síce viac vyberieme, ale stále viac aj míňame. Prichádza koniec roka a s ním politický folklór „výdavkových horúčiek.“ Opäť sa budú rezortné rozpočty čistiť do posledného haliera, nakupovať a obstarávať do zbláznenia. A prečo si potom všetkom nepožiadať o navýšenie rozpočtu? Hlavne nech je okolo našich vreciek ticho a nech to znie všetko buď príliš učene alebo príliš šľachetne. Najlepšie tak, aby tomu občan – daňový poplatník buď nerozumel alebo aby ho hrialo pri srdci, že pomáha dobrej veci, ktorú spoločnosť potrebuje, nikto ju (podľa vlády) vykonávať nechce a štát nevie.

“Najhorším hriechom byrokracie by bolo vrátiť peniaze späť, pretože byt to znamenalo, že rozpočet administratívy by mohol byť nasledujúci fiskálny rok znížený,“ toľko k výdavkovej hystérií poznamenáva Ronald Reagan. Musíme mu dať za pravdu. Spomeňme si na to, keď výdavkovú horúčku vystrieda v marci iná, tentoraz „daňová horúčka.“

2. Pravidlom číslo tri je, že vláda je dostatočne hlúpa a má dostatok (prirodzene verejných teda našich) prostriedkov na to, aby si myslela, že vie lepšie ako trh čo, pre koho a ako vyrábať. Pravidlom číslo štyri je, že táto skutočnosť sa niekoľkokrát znásobuje v prípade nadnárodnej byrokracie, akou je Európska únia.

Nedá sa nájsť lepší príklad, ktorý by potvrdzoval toto pravidlo, ako Airbus 380. Letecký gigant nie je odpoveďou na prázdne miesto na trhu. Je ponukou, ktorej chýba dopyt. Airbus 380 je predovšetkým politickým a nie technologickým projektom, ktorý by mal prinášať zisk adekvátny k vynaloženým nákladom na už teraz predražený vývoj a výrobu. Ambiciózny projekt mal osud predurčený už na začiatku. Skončí rovnako ako legendárny Concord alebo nákladný gigant An-225 Mrija. Stane sa z neho pridrahá atrakcia, ktorá síce krátkodobo prinesie európskemu leteckému priemyslu omamnú dávku sebavedomia a z daní platenej zamestnanosti, no z dlhodobého hľadiska bude mať trhovo marginálny význam.

Takže aké je celkové ponaučenie? Ak zasadá vláda, Národná rada, Rada EÚ alebo Európsky parlament, naše peňaženky a majetky sú v ohrození. Škoda, že je Ronald Reagan už dva roky po smrti. Duch jeho „sedliackeho rozumu“ snáď ešte nie.

Michal Novota

Michal Novota

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Živnostník, občasný publicista, Program Officer v International Republican Institute, analytik Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika, človek sledujúci verejné dianie okolo. Inak optimistický realista s vážnymi príznakmi daňovej a odvodovej revolty. Ako poslanec miestneho zastupiteľstva v Petržalke reprezentuje občanov v treťom volebnom obvode. Zoznam autorových rubrík:  PetržalkaOrwelliadaJoy of LifePhotostoryReakcie

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu