Nedávno sa skončil summit EÚ v Bruseli. Tentoraz kontroverzný, najmä pre tých, ktorí očakávali ďalšie bezproblémové kolo budovania federálneho superštátu. Summit šéfov vlád EÚ a európskych úradníkov rôznych zaradení a veľkostí namiesto zmluvy o európskej ústave (európskej ústavy, ústavnej zmluvy, zmluvnej ústavy, či iného sakrálneho predmetu) s trpkosťou oktrojoval „iba" okýptenú zmluvu. Pokrokový európsky občan sa báť nemusí, menia sa len nálepky. Obsah zostáva rovnaký. Salámová metóda ukrajovania individuálnych slobôd bude pokračovať, národné štáty premeníme na štatitistické územné celky a fabrika na produkciu nových práv, nadpráv a rôznych protekcionistických výhod bude (žiaľ, ako jediná) plniť všetky lisabonské kritéria a normy.
Podstatným signálom pre zhýčkanú európsku verejnosť zostáva, že zo summitu vychádzali predovšetkým negatívne signály. Môžeme ukazovať prstom na nových britských, poľských a ďalších reakcionárov, ktorí na Európu ešte nedorástli. No z negatívnych posolstiev marketing stále veľa nenavarí. A čo je horšie, celý európsky projekt môže začať mladým, nezávislým (rozumej neindoktrinovaným) Európanom poriadne smrdieť od hlavy. S ušľachtilým a najmä harmonizovaným úmyslom nám preto za dane európskych daňových poplatníkov prináša Európska komisia pozitívnu potravu pre nenasýtené zmysly stále amerikanizovanej a neharmonizovanej duše. Zdá sa, akoby vášne pohlavného života boli tým jediným, čo reprezentuje európsky film. Žeby kúzlo nechceného?
Keď sme však pri pozitívnych posolstvách, dovolím si niekoľko zlepšovacích navrhov, tie predsa v socializme letia, nie? Predovšetkým treba celý klip trošku europeizovaťTM. Začal by som aktuálnym posolstvom, čo tak napríklad „premilujme sa k európskej ústave?" Tým vyšle únia svojim poddaným jasný signál. Vykašlime sa na vzájomný slobodný obchod, mobilitu kapitálu a pracovných síl. Čím viac budeme ehmm.. obcovať, tým skôr dosiahneme nirvánu centralizácie a harmonizácie. V klipe tiež absentuje diverzita. Páry, ktoré sa predvádzajú, vyzerajú celkom jednonárodne. Chcelo by to vytvoriť bilaterálne, trilaterálne a multilaterálne zväzky. Ideálnou kombináciou by bol napríklad muž Francúz a žena Nemka. Aby euroskeptickí Briti s Poliakmi toľko nepaktovali, dáme ich do švédskej trojky. Pôvabné švédske blondínky privedú Poliakov k šlachetnejším cieľom a možno aj Britov zvedú k opusteniu svojej splendid isolation. Prípadne k nim môžu pridať nejaký homosexuálny pár, ale s vyrovnaným počtom mužov a žien! Gender balance je posvätná. No a nakoniec, je otrasné, že páry vykrikujú veľmi rozdielne pazvuky. To jednotu nevytvára. Navrhujem preto harmonizovať zvukové prejavy, samozrejme pri zachovaní smerníc o bezpečnosti a zdraví pri práci a za prísneho odborového dohľadu. Áno, 48 hodinový sexuálny týždeň nesmie chýbať, aj s jasne definovaným pohotovostným časom.
No možno budem mať aj kreatívnejšie nápady, keď dorastiem na Európsku úniu, alebo keď budem nabudúce pracne vypisovať daňové priznanie, či stáť v nekonečnom rade na podanie ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Stále sa čudujem, odkiaľ tie verejné inštitúcie, nech sú národné, či nadnárodné, majú toľko prostriedkov na tieto hlúposti. Zastaví ich už niekto? Alebo budeme čakať, kým začne účel svätiť prostriedky nielen v kultúre?
