Svojho času som sa jej snažil pomôcť,ale dnes mi to vôbec nevadí, ba naopak,som tomu rád.
Náš spoločný život boli vlastne len prestávky na reklamu medzi časťami televíznych seriálov. Od skorého rána sledovala reprízy. Na raňajky mi do ruky strčila suchý rožok a pohár vody so sirupom, pretože na nejaké dlhé obšmietanie v kuchyni nemala čas, keďže čo nevidieť opakovali Profesionálov. Už som aj pár krát napísal do televízie, či by nemohli pustiť o 2-3 reklamy viac. Možno by sa mi potom ušlo na ten suchý rohlík aj trocha masla a zopár krúžkov salámy a keby boli takí láskaví a pichli tam aj krátke správy bol by čas aj na praženicu. Doteraz mi však neodpísali a v televíznom programe sa nič nezmenilo. Cez krátku obedňajšiu prestávku mi narýchlo zaliala čínske cestoviny v kelímku a už bežala k telke na kávičku s Priateľmi. Už si ani nepamätám, kedy sme sa naposledy poriadne porozprávali. Smiala sa alebo plakala len s obyvateľmi Paneláku, svoj zdravotný stav konzultovala zásadne len s odborníkmi z Ordinácie v ružovej záhrade a po právnické rady si chodí do Súdnej siene. Ak si myslíte, že aspoň večer si našla chvíľku pre mňa, tak ste na veľkom omyle. Večer som nesmel ani pípnuť, lebo riešila zložité prípady s vyšetrovateľmi zo CSI od New Yorku cez Miami až po Las Vegas. Náš spoločenský život bol v troskách. Ak som ju chcel pozvať do kina alebo na večeru tak sa nepozrela do diára, či má čas, ale do televízneho programu. Poviem vám, že život so seroškou nie je veru med lízať.
Oslovil som rôznych odborníkov a vedcov, psychiatrov aj psychológov, medicimanov a šamanov, veštcov a liečiteľov, no nik mi nevedel poradiť. Všetci len krútili hlavami, škrabali sa pritom na bradách, ale pomôcť mi nevedel ani jeden z nich. Neostávalo iné riešenie, len s tým raz a navždy skoncovať. Chcel už konečne žiť ako normálny človek.
Tak som večer vyčkal chvíľu keď si počas reklamy odskočila na záchod a vyhodil som ju von oknom. Preboha, nepozerajte sa na mňa ako na šialenca, hovorím o telke. Rýchlo som vytrhol všetky káble a vyhodil som telku na trávnik pod oknom. Pravda, bývame na prízemí, tak som mal obavy, či sa dostatočne poškodí, ale moje obavy sa ukázali neopodstatnené. Obrazovka praskla jedna radosť. Opodstatnenými sa ukázali obavy ako to celé vysvetlím seroške. Ušetrím vás opisov jej hrôzostrašných abstinenčných príznakov. Je pravda, že nejakú dobu otravovala všetkých susedov v dome a na drzovku sa im nanominovala do obývačky pred telku, ale keď sa postupne začali pred ňou zatajovať, jej stav sa začal pomaly zlepšovať. Vtedy som si myslel, že je to vďaka Človeče, nezlob se! ,ktoré som s ňou začal po večeroch hrávať, ale dnes už viem, že to bolo vďaka novej závislosti, ku ktorej sa pomaly, nenápadne prepracovala.
Začala byť závislá na nakupovaní. Celé dni behala po obchodoch a nakupovala čo jej dych a kreditky stačili. Už to u nás začalo pomaly vyzerať ako vo veľkosklade. Nebolo sa kam pohnúť. Kúpeľňa bola zatrepaná šampónmi a mydlami od výmyslu sveta. Záchod vyzeral ako sklad drogérie a situácia v izbách nebola o nič lepšie. Na prišitie odtrhnutého gombíka nebol čas, lebo v butiku na rohu dostali nový tovar a o teplej večery nemohla byť ani reč, keďže sa vždy našiel nejaký obchod v ktorom mali výpredaj. Skrátka, bol som tam kde predtým.
Neostalo mi nič iné, len to zasa riešiť radikálnym spôsobom. Zrušil som jej prístup k účtom a zobral všetky kreditky. Nejakú dobu bolo u nás doma peklo, ale postupne sa to upokojilo. Hlavne keď som jej vysvetlil, že jej rád kúpim čo si bude želať, ale nie v takom množstve a tak často ako doteraz. Bolo to krásne obdobie. Spolu sme nakupovali, spolu sme chodili do kina, na kávičku, na kúpalisko...Pomaly sa dostávala z jednej závislosti a nenápadne sa prepracovávala k závislosti druhej. K najhroznejšej zo všetkých doterajších. Začala byť totiž závislá na mne.
Zasa som bol tam kde predtým.
Varenie sa nekonalo, lebo sedela pri mne keď som hral v krčme karty. Zasa som chodil v nevyžehlených košeliach, lebo namiesto žehlenia chodila so mnou a mojími kámošmi na futbal. Nepohla sa odo mňa ani na krok. Pomaly sa mi začali chlapci vyhýbať. Akosi pomenej ma volali von, až nakoniec sa odmlčali úplne a to bola tá povestná posledná kvapka v pohári.
Zo zla vybral som si to menšie a kúpil som novú telku.
