Buďme radi, že sme radi

Pred viac ako pol rokom som napísal článok o zvláštnom postupe pri verejnom obstarávaní na Univerzite Komenského a pokute, ktorá z toho pre UK vyplynula. Do dvoch dní od jeho publikovania som už sedel v spoločnosti rektora UK, šéfa Centra informačných technológií a šéfa Oddelenia pre verejné obstarávanie. Dostával som odpovede na moje otázky, ktoré dovtedy ležali 4 mesiace na rektoráte bez reakcie. Bol to veľmi kultivovaný rozhovor a skladám klobúk pred formou, ktorú zvládali zúčastnení držať. Zvlášť zoči-voči môjmu drzému ja.

Následne som dostal z rektorátu aj písomné stanoviská k mojim otázkam a môjmu článku ako aj vyjadrenia UK k zisteniam ÚVO. Boli síce mierne zanesené právnickými vykrúcačkami a miestami sa vyhýbali odpovedi, ale aspoň som už nebol ignorovaný.

Preštudoval som si dodané podklady a absolvoval zopár viac či menej oficiálnych rozhovorov. Viaceré veci sa vyjasnili, no niektoré ostávajú v mojich očiach neošetrené. Keď som si poskladal všetko dohromady, nadobudol som dojem, že pokračovanie mojej aktivity v tejto veci - zisťovanie a publikovanie dalších informácií - by mohlo Univerzite nepriamo spôsobiť ešte väčšie škody, než vznikli doteraz. Dlžím ale svetu uzavretie predošlého článku, a preto som napísal aspoň tento.

Nie je to z morálneho hľadiska ľahko rozhodnuteľná situácia. Pravda a poriadok sú pre mňa veľmi dôležité. Som však presvedčený, že následky prípadnej ďalšej pokuty by pocítili vo forme škrtov v rozpočte hlavne tí, ktorí za nič nemôžu: študenti a učitelia na UK. A neviem, ako by som takú vec vysvetlil svojmu svedomiu.[/content>