Univerzita Komenského dostala v roku 2012 pokutu 180.000 EUR. Pokutu, za ktorú sú zodpovední konkrétni ľudia, ktorí nevedia dobre robiť to, za čo dostávajú zaplatené a na čo majú diplomy. Ako by vy ste naložili so zamestnancom, ktorý vám svojou nekompetentnosťou spôsobí takúto škodu?
Univerzita si pred pár rokmi vysúťažila výhradného dodávateľa výpočtovej techniky a nakupovať počítače bolo možné len cez neho. Vrátane počítačov z eurofondov. A práve pri vyúčtovaní eurofondov sa prišlo na to, že táto verejná súťaž bola zbabraná. Navyše výnimočne amatérskym spôsobom. Agentúra pre eurofondy preto rozhodla, že protizákonne nakúpené počítače nepreplatí v plnej výške a univerzite tak de facto udelila pokutu cca 180.000 EUR.
Každý, kto sa trochu obtrel o verejné obstarávanie, vie, že sa v súťažných podkladoch nesmú objaviť konkrétne značky produktov či firiem. Či sa nám to páči alebo nie, je to považované za diskriminačné a v rozpore so zákonom. A každý, kto sa trochu orientuje v informačných technológiách, vie, že monitor a počítač nemusia byť rovnakej značky a už vôbec nemusia byť rovnakej farby dovedna s myšou a klávesnicou. Napriek tomu sa takéto požiadavky vo verejnom obstarávaní objavili.
Ako mohli tak hrubé chyby vo verejnom obstarávaní na informačné technológie urobiť pracovníci Oddelenia pre verejné obstarávanie a Centra informačných technológií? Možno aj preto 22 uchádzačov zo súťaže radšej vycúvalo, ked uvidelo súťažné podmienky. A možno to súvisí aj s tým, prečo toho dvadsiatehotretieho univerzita vyradila len preto, že dodal jeden certifikát v angličtine namiesto slovenčiny. Celkovo sa do súťaže prihlásilo 24 uchádzačov a 23 odišlo z hry. Spočítajte si to sami. Myslíte, že toto je správny spôsob súťaže?
To sa ale už asi nedozvieme, pretože Univerzita Komenského nemá záujem hľadať vinníka 180 tisícovej pokuty, ani pátrať po príčinách problému a zamedziť jeho opakovaniu. V Centre informačných technológií a na Oddelení verejného obstarávania sedia naďalej tí istí ľudia a my sa môžeme tešiť na ďalšie pokuty.
Áno, chyby sa stávajú a ani Edison neobjavil to správne vlákno do žiarovky na prvý raz. V skutočnosti bolo na to treba stovky pokusov. Sú tu ale dva zásadné rozdiely. Za prvé, Edison si svoje stovky chybných pokusov financoval z vlastného. Za druhé, keď jeden materiál nezafungoval, Edison ho vyhodil a prešiel na iný. Keby laboratóriám v Menlo Park šéfoval namiesto Edisona profesor Mičieta, žiarovku by sme možno dodnes nepoznali.
Článok dodatočne doplnený o zdroje:
