dnes zakliesnení v tme a poryvoch vetra
zajtra pokorne čakať na piedestáli minút
čo znamenal ten čas, čo sme strávili spolu
mne sa vždy darí kaziť rytmiku
a ako sa nám podarilo tak rýchlo ho minúť?
na Keruacovom 40-metrovom záchvate vytia
gramafón vškriabaný do kvapky atramentu
v objatí s tajnou spomeniekou ma neprichytia
ach, do slov mi spadol popol z cigy
sladké reminiscencie ťa v chrbte nepretnú
učíš ma so cťou tíšiť tvoju odpoveď
fakt je, že na otázky nikdy neostal čas
ľúbiť a nemusieť prekonať ten múr súvetí
držím Ti miesto v sade chaosu
nevydelíš slovom každý raz aj nás?