Už dávno si netrhala
Sedmokrásky poliam z očí
Zabudnutá spomienka
na lúku plnú plesnivcov
Ten vinný pocit trávy
ktorá za každý puk platí
dvadsať percentnú daň
Aj tráva je alibistická
a všetka chlípavá vina
zabetónuje práve Tvoje nohy
Kvet postráda vodu
A krátko na to
sa učí pod ňou dýchať
potápa svojich do hlbín
aby v tom nebola sama
a straty na životoch
sú najzmieriteľnejšia časť žitia
Už dávno si nesadila plevel
na lúku
vo svojom vnútri...