Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
-Nie, nie!
už sa to skoro nadobro zpŕznilo, keď v tom
zabehla Ti slina akurát pred istou katastrofou,
takou, aká valí sa ako prúd vody z hotelových spŕch.
Teraz ostalo tu ticho a počuť aj otravný šum myšlienok.
-Áno.
nad slovom prečo by sme mohli stráviť noci,
hustím do teba. no v noci nie je na to čas. tak
cez hlásky sa skúsim mimovoľne prehláskovať k láske
nepremôžeš čo je dané, kto si myslíš, že si.
Pomlčím
náš hlas sa nemíňa na cnosti ani dane
tvárme sa nevedomo, len ako dych pláva okolo nás
nikdy sme boli a vždy nezostaneme
znova motám myšlienky v tej istej téme
-Áno.
nemusím Ti navrávať že živoť ťa prijme
kvety zla ako krv prúdia mi spriatelene žilami
fajčiacu dámu maľujem len z dĺžky chvíle
čakanie medzi hodinami strávenými v sebe, sami
