vkladáš mi do rúk príležitosť byť viac
ja ju odkladám na cudzí nočný stolík
sklo na ňom je odrazom utíchajúceho života
v našich krátkodobých fázach
skúmam kde je hranica a kde už nič
–––
rozoznávaš krivky tiel a nevieš aký je rozdiel
medzi polčasom rozpadu m v míňať a milovať
a ja dnes, aha, zaoberám sa tou smiešnou činnosťou
píšem tie neuchopiteľné čmáranice
neviem pochopiť, prečo ich niekto číta
a ty sa tu na mne kosíš
...
na druhej strane- ona ma vždy plné dlane
hladí ma, šepká, vraví, že sa z toho asi nedostane
že mám ostať kde ma nechcú
že má patent a súhlasy a ja, snáď, alarm stresu
v poslednej dobe často si k nám líha víla
jej zovretie dlho trvá a slinami presviedča aj silné vety
keď pomaly skúma všetko tvoje čo je úzko späté s mojou zemou
:
- Tak dobre, vzdávam sa.
