Deň dlhší ako ľudský vek

Už to tak chodí. Väčšina mládeže aj stáreže sa v piatok vyberie do krčmy, podniku. Ani ja som tento piatok nebola výnimkou. A myslím, že to bol normálne strávený piatkový večer, však:Na tom, že som tam bola 12 hodín, nie je nič zvláštne, predpokladám, že v tomto smere, ma mnohí už prekonali a prekonajú. Keď som prichádzala, pani teta upratovačka ešte len začínala svoju ranú robotu. Keď som odchádzala, všetci čašníci ma už poznali po mene, priezvisku, a každý z nich vedel niečo iné z mojej životnej histórie.Na tom, že som tam nechala asi celé svoje mesačné úspory, nie je nič zvláštne, veď za 12 hodín si človek v podniku musí kúpiť aspoň tie tri deci minerálky, inak by bol nežiadúcim elementom, ktorý drží miesto slušným platiacim hosťom, ktorí sa to v piatok večer neboja roztočiť.Na tom, že som v piatok 12 hodín pila iba kofolu, nie je nič zvláštne, nie vždy má človek chuť popíjať nápoje, po ktorých bude mať nejaké to promile v krvi. Veď, keď ju miluješ, nie je čo riešiť, aj keď sa ti už krv pomaly transformováva na kofolu.Na tom, s akým úmyslom som do toho podniku prišla, nie je nič zvláštne. Kde inde sa má človek pred štátnicami učiť so svojimi spolužiakmi, keď je vonku chladno? Nie je nič zvláštne na tom, keď sa človek v podniku učí 12 hodín. V piatok... Teda, aspoň myslím. :-)Filozofické ponaučenie: každý sa v piatok baví po svojom. Už raz niekto povedal: nikto učený z neba nespadol.