Vzápätí som si spomenula na tie mestečká, obce, kde základnú umeleckú školu nemajú, ale mali centrum voľného času. Prišiel však ZMOS-om ovplyvnený minister školstva Čaplovič a nariadením vlády znížil v novembri 2012 dotáciu na centrá voľného času na likvidačnú hranicu. Na začiatku roka 2013 som dostala mnoho e-mailov od pedagógov z centier voľného času. Napríklad takéto:
„Máme vážne obavy, či prežijeme, teraz len tak-tak živoríme, počet interných zamestnancov sa nám v tomto roku znížil o 3 osoby, externých o 21 osôb, k tomu sme primerane museli ukončiť aj krúžkovú činnosť. Čo ďalej???“
„Nová legislatíva, ktorá nám dovoľuje pracovať len s deťmi od 5 do 15 rokov, je pre naše CVČ obrovským mínusom, a to z toho dôvodu, že sme mali žiakov aj zo stredných a vysokých škôl, ktorí sa vo veľkej miere podieľali na mimoškolskej záujmovej činnosti v našej obci vo forme tanečno-folklórnych krúžkov, vďaka ktorým sa nám podarilo začať oživovať tradície v našej obci. Táto veková kategória nie je zahrnutá do našej činnosti a tým pádom sme museli tieto krúžky zrušiť.“
„Aj nás sa dotkla nová legislatíva a to až likvidačným spôsobom, najmä katastrofálne nízkym normatívom bez ohľadu na našu prácu s deťmi a mládežou. Máme obavy zo zrušenia CVČ. V našej malej obci utopenej medzi horami je CVČ jediným zariadením, kde sa naše deti môžu realizovať a ďalej rozvíjať.“
„Do centra voľného času k nám chodilo 90 % detí školy. Chodili k nám každý deň, aj na dva krúžky denne: najprv si zahrali futbal, potom na gitare alebo heligónke, maľovali, učili sa nemecký jazyk, hrali basketbal, vozil som ich na plaváreň. Od januára mi tak rapídne klesli financie, že som musel zrušiť gitaru, nemčinu, obmedziť plaváreň, výučbu heligónky, aj keď sme dosahovali fantastické výsledky. Musel som povedať deťom, že viac nemôžu chodiť na gitaru, lebo ich nemá kto učiť. Nesmierne nám poškodila aj novela zákonníka práce tým, že za „dohodárov“ musím platiť riadne odvody. Tým klesla učiteľom mzda na 2 – 3 eurá za hodinu. Deti mi prestali zdraviť, prestali chodiť na koncerty. Nerozumejú, prečo som im zrušil krúžky, prečo nemôžu hrať na gitare, prečo sa nemôžu učiť nemčinu. Kým mohli zmysluplne tráviť čas (a veľmi to chcú!!!), rozvíjali nielen svoje talenty, ale učili sa spoločenskému vystupovaniu, zdokonaľovali sa v jazykoch. Teraz na zastávke autobusu kopú do kamienkov, o chvíľu si možno pôjdu do prázdnej krčmy kúpiť chipsy, potom pivo... a potom?“
Ale mnohí z nás netušia, čo vláda podporuje (namiesto toho). Pretože práve včera Rada vlády SR pre ľudské práva národnostné menšiny a rodovú rovnosť schválila tieto veci:
-zabezpečiť, aby školy poskytovali inkluzívne, bezpečné a podporné prostredie pre mladých LGBTI ľudí
-prostredníctvom obsahov a foriem vzdelávania a výchovy eliminovať stigmatizáciu a ignorovanie LGBTI ľudí, prispievať k pochopeniu rôznorodosti
-vykonať analýzu učebných osnov a metodík a odstrániť všetky neobjektívne informácie o sexuálnej orientácii a rodovej identite
-zabezpečiť, aby objektívne informácie ohľadom sexuálnej orientácie, rodovej identity a rodových prejavov boli súčasťou štátnych vzdelávacích programov a učebných osnov
-vytvoriť jeden orgán na tvorbu, implementáciu a koordináciu ľudskoprávnych politík s dostatočným personálnym a finančným zabezpečením a so zameraním aj na oblasť práv LGBTI ľudí
-komplexná sexuálna výchova musí venovať osobitnú pozornosť rozmanitosti (diverzite), pretože každý človek má právo vyrovnať sa so svojou vlastnou sexualitou.
Takže na umenie, podporu a rozvoj talentov a zmysluplných voľnočasových aktivít našich detí peniaze nie sú, ale na podporu LGBTI ľudí a „queer-umenia“ sú.
Na podporu rodín so zdravotne postihnutým dieťaťom neexistuje ani akčný plán, ani ich ochrana, ale akčný plán rovnosti LGBTI ľudí sa prijme „o chvíľu“.
Na podporu detí z viacdetných rodín neexistuje žiadny program ani zdroj, ale na zaradenie metodík na ochranu LGBTI osôb v triedach sa peniaze nájdu.
Na ochranu a podporu manželov, ktorí sa starajú o deti aj o rodičov, neexistuje žiadna stratégia, ale na ochranu osôb, ktorí nežijú v manželstve, sa musia podniknúť všetky právne kroky (viď Dokumenty k 19. rokovaniu rady vlády, Stratégia ).
Z toho vyplýva, že Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv v SR je na mieru šitá zákazka pre menšinu s diagnózou F 64 alebo s poruchou sexuálnej diferenciácie alebo pre ľudí s poruchami vnímania sexuálnej identity, pričom otvára dvere k registrovaným partnerstvám (Úloha č. V.3: Podniknúť potrebné právne kroky na dosiahnutie rovnakých práv a ochrany pre osoby, ktoré žijú v partnerskom zväzku bez uzavretia manželstva.).
Ale keď vláda bude investovať do analýzy učebných osnov a metodík, aby „odstránila neobjektívne informácie o sexuálnej orientácii a rodovej identite“, keď bude vykoreňovať „heteronormu“, bude šiť na mieru aj rodné čísla, aby sa transsexuáli necítili diskriminovaní, keď bude predčasne sexualizovať naše deti namiesto toho, aby investovala do výchovy k vzťahom, k manželstvu a rodičovstvu, do rozvoja talentov detí a podpory zdravotne znevýhodnených, nielenže bude musieť riešiť a financovať liečbu rôznych závislostí, ale Slovensko môže čakať osud Rímskej ríše. Tá bola tiež bohatá a moderná, až klesla na spoločenskú podporu homosexuálnych partnerstiev a zanikla.
