V minulom storočí bolo štúdium vysokej školy na úplne inej úrovni ako je dnes. Študovať nemohli všetci, iba tí najšikovnejší s najlepším prospechom. Časom sa ale ponuka vysokých škôl na Slovensku zväčšovala, a kvôli zaplneniu miest sa nároky prijatia na štúdium sa znižovali.
„Dnes je na Slovensku 40 vysokých škôl, vrátane štyroch zahraničných. Jedna nová súkromná vznikla vlani a pred dvomi dňami Čaplovič odobril vznik ďalšej. A to aj napriek tomu, že ho na ich príliš veľký počet upozorňuje aj jeho vlastný poradný orgán – Akreditačná komisia vo svojej najnovšej správe.“ (http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/caplovic-nechce-skrtat-vysoke-skoly-planuje-len-jednu-zlucit-608812)
Tento stav vplýva aj na kvalitu vzdelania, poskytovanú vysokými školami na Slovensku. HN predseda komisie Ľubor Fišera sa vyjadril, že na počet obyvateľov máme príliš veľa vysokých škôl, týka sa to hlavne univerzít, pretože tie často poskytujú vzdelanie bez náležitej kvality. Rezort školstva oponuje, podstatnejšia je podľa nich štruktúra VŠ vzdelávania a finančné a personálne zabezpečenie študijných programov.
Podľa Kaliňáka je Slovensko výrazne obmedzené snahou o zníženie štátneho rozpočtu, tým pádom klesá aj financovanie školstva a vedy a výskumu. Pre zlepšenie kvality vysokých škôl je potrebná zmena financovania, a výraznejšie zapojenie súkromnej sféry a eurofondov do výskumu a vývoja.
Z môjho pohľadu je všeobecný pokles kvality VŠ badateľný. Súkromné vysoké školy často nezvládajú svoje biznis plány; štátne vysoké školy v snahe zaujať nádejných budúcich študentov vytvárajú narýchlo nové študijné odbory, často bez potrebných znalostí a kvalifikovaného personálneho obsadenia. Z hľadiska klesajúceho rozpočtu musia školy znižovať štipendiá pre prosperujúcich študentov, platy, a tak prichádzajú o odborníkov v danej oblasti.
