Na Luciu a na Dohviezdny deň mohla prísť dodomu ako prvá, len osoba mužského pohlavia. Verili, že príchod ženy by mal zlývplyv na chov hydiny a dobytka Chlapcia mládenci chodili s oceľoua vinšovali takto: Doniesli sme Vám ocele, aby ste nespadliz postele. Aby Vám kravičky mocmlieka mali, aby Vám reťaze netrhali a ani hrnce nepobili. Dospelí radipridali: A zo šparhétu vám odpadla rúra, žeby ste zostali do takto rokahrubá (v požehnanom stave). Pochválen pán Ježiš Kristus! Chlapcom dali malúdiškréciu a dospelým do pohárika pálenky. Na Luciu si napísali dievčatá na12 kartičiek mená chlapcov, ktorých by chceli mať za mužov. Napísané kartičkyposkladali a každý večer jednu z nich spálili. Na Štedrý večer užposlednú kartičku nespálili, ale prečítali si meno ich budúceho muža. Boli ajtaké dievky, ktoré kartičku pred spálením prezreli a ak im nebolaprijateľná, tak ju nespálili.
Na Luciu neskoro večer, ba až v nocizaháňali chlapci zvoncami strigy, ktoré v tento deň chodili po domocha maštaliach. Ľudia sa na tento hurhaj ani nehnevali a bolo im to nasmiech , lebo to patrilo k Lucii. Na dverách domov a maštalí robilitrojkráľovou hviezdou kríž a do zámku dverí a do zámku dverí maštaledali cesnak.
Oblátky. Štedrá večera bez oblátok bola nemysliteľná. Pekával ich učiteľ – organista.Roznášali ich jeho žiaci. Po príchode do domu predniesli tento vinš:
Na pamiatku narodenia Krista Pána Spasiteľa,
Prinášam Vám kresťanské pozdravenia.
Prajem Vám milosti, radosť a hojnosti,
S vinšom a dary, ktoré udeľuje Ježiškomalý.
On je štedrý darca pokoja, radosti,
Tak isto ako dnes, tak aj vo večnosti. Pochválenpán Ježiš Kristus!
Peniaze za oblátky dali učiteľovi do obálky,zalepili ju a aj chlapcom dali do ruky peňažnú odmenu.
Najneskoršie v noci pred Štedrým dňom sarobil stromček. Bývala to vždy jedlička. V dreveniciach býval stromček zavesenýv kúte na povale nad stolom. Ak sa používali kúpené salónky, niektorí ichnedali zjesť deťom a odložili ich do sypárne na budúci rok. Stávalo sa často,že ich tam nakoniec zožrali myši. V chudobnejších rodinách robievalisalónky z kociek surových zemiakov zabalených do staniolu.
I pri všetkom nedostatku a častoi biede, patrili Vianoce k najkrajším sviatkom roka. Na Štedrý deňchodievali po domoch vinšovať aj pastieri. Výsadné postavenie vinšovania malipastieri oviec. Ak nestihli vinšovačky za jeden deň, pokračovali vo vinšovaníaj medzi sviatkami. Bača chodil vinšovať s valachom a vinš prednieslispoločne:
Vinšujem Vám tietosviatky hody,
aby Vám dal šťastia, zdravia, Pán Boh dobrý.
Široké dožitie s menšími hriechmi,
A s väčšou radosťou, s Božoumilosťou.
Na poli úrodu, vo dvore príchov
V dome lásku, svornosť, pobožnosť,
Aby ste sa takto hojnejších a spokojnejšíchrôčkov dočkali.
Pochválen pán ježiš Kristus!
Pastieri rožného statku vinšovali takto:
Vinšujem Vám tieto slávnosti narodenia kristapána,
Nielen na tento rok, ale aj na budúce roky,
Aby ste sa mohli s Kristom Pánom radovať,
A sväté pesničky prespevovať,
Ako ich v nebi prespevujú svätí anjeli.
Sláva bohu na výsostiach a na zemi pokojľuďom dobrej vôle.
Pochválen Pán Ježiš Kristus!
Po prednesení posledného vinšu gazdiná sivytiahla zo šúpy tri boženíkové prúty. Nesmela ich ťahať holou rukoua vždy len okrajom sukne alebo zástery. Boženíky boli brezové prútys vetvičkou tisu, neskoršie len jedličky, ktorá symbolizovala zelenútrávu, čiže pašu. Vytiahnutými boženíkmi pošibala všetky deti, aby bolišikovné, rezké a hlavne dobré. Boženíky postavila do kúta izby, kde museliostať aj počas štedrej večere. Po večeri ich zasunuli pod hradu povalyv maštali. Na jar sa s týmito boženíkmi vyháňal na pašu dobytoka ovce.
Spomenutým vinšom sa pozdravovali všetci občaniaaž do Nového roka po príchode do iného domu. Na Štedrý večer bývalo vždy pôstnejedlo. Na stole nesmeli chýbať peniaze – aby boli po celý rok, soľ – lebo jenad zlato, cesnak – lebo odháňa všetky choroby a hrach – aby jačmeňnarástol veľký a mal také hrubézrno ako hrach. Hrach sa hádzal aj do všetkých kútov izby, aby bolo všetkov hojnosti. Modlenie, aj jedlá nebudem spomínať, lebo sa to eštechvalabohu zachovalo v našich dedinských domácnostiach.
Ešte sa domáci nestačili ani navečerať a užsa popod obloky ozývali detské spevy kolied vianočných piesní. Najčastejšie tobola pieseň povedzte nám pastierovia. Jej posledné slohy boli: A čože muvy dávate, keď sa rozplače?
Oriešky jadravé, jabĺčka sladkavé a tak houspokojíme.
Ak po tomto speve spevákom nič nepriniesli, takzaspievali:
Dajteže nám dajte, čo nám máte dať,
Nedajte nám dlho pod oblôčkom stáť,
Máme krátke kožúšteky, oziaba nám palúšteky,
Dajteže nám date, čo nám máte dať,
Nedajte nám dlho pod oblôčkom stáť,
Ak ani po tomto speve nič nepriniesli, takzaspievali:
Čo to za gazda, keď nič nedáva,
Len nám oblôčkom ruku podáva.
Huja, huja, hujajá tečie voda kalná,
Huja, huja, hujajá, tečie voda zlá.
Ak ani teraz nič nevyniesli, šli pod oblokyďalšieho domu.
Od roku 1951 chodili po spievaní aj členoviaspeváckeho súboru Liptov s jeho dirigentom Štefanom Olosom SDB. Spevnosťštvorhlasu vianočných kolied sa udržala aspoň 15 rokov. V Hubovej spievalina Štedrý deň a na Štefana, na Silvestra spievali v Švošove a naNový rok v Ľubochni. Na nov rok hrávala pred jednotlivými dvormia tunajšia dychová hudba súboru Liptov. U nás chodievali spievať ajmiestni Cigáni. Spievali si svoje piesne, ktoré mali odlišný nápev ako bežnékoledy.
Aňdel Pána z ňebe volá, pasteri staňme,
Ovce, stáda zaňechajme, k Betľemu poďme.
Bo sa Mesiáš, narodil v teň čas,v meste Beťľeheme,
Z Paňence Marie, Spasiteľ náš. Pochváľeň PánJežiš Kristus!
V iných dvoroch spievavali aj takúto koledu:
Z jedňej stranňi chvojkaa z druhej borievka,
Tam sa pasú pastúškovia, jeďia kašu zrnká.
Priľeťeľ k ním anďeľ a im poveďeľ,
Že sa Kristus pán naroďil, aby kažďí veďeľ.
Vezmi Kubo rohu, zahraj Pánu Bohu.
Aľeľuja, aľeľuja, chvála Pánu Bohu.
Kým sa na dedine nosili kroje, na polnočnú svätúomšu chodili dievky bez odeve, takže ruky boli úplne holé a na nohách malilen obuté čižmičky. Mládenci sa zasa hrdili za klobúkom zastrčeným voskovýmperom, ktoré dostali d svojej milej. Na Štefana sa pero vymieňalo u dievkya tam mládenca pohostili. Na Božie narodenie bývala už o šiestejhodine ráno tzv. pastierska omša. Pred ňou sa spievali vianočné piesne.Spievali ich veriaci a často sa v speve predbehovali. Po polnočne omši,alebo zavčasu ráno chodili chlapi, ale aj ženy vinšovať s vodouk blízkym susedom. Vodu nabrali do šechtára zo studničky a vinšovalitakto: „Prvej voda, že oheň. Narodil sa Kristus Pán v tento deň.“ Tátoveta sa opakovala tri razy a potom sa vinšovalo:
„Vinšujem Vám tieto sviatky, hody, aby Vám Bohdal zdravia dobrý,
s menšími rokmi, s väčšou radosťou,Božou milosťou,
aby sme sa mohli s Kristom Pánom radovať,
a sväté pesničky prespevovať, čo svätíanjeli v nebi prespevujú.
Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokojľuďom dobrej vôle.
Pochválen Pán Ježiš Kristus!
Po vinši preliali vodu zo šechtára do drevenéhošaflíka, v ktorom bol na dne peniaz. Všetci domáci si hneď v tejtovode opláchli tvár. Vinšovníkovi dali diškréciu a ak bol dospelý, tak hopočastovali pálenkou. Voda zostala v šaflíku počas celých vianočnýchsviatkov a každý člen domácnosti si pred raňajším umývaním aspoň trochaomočil ruky a tvár.
Medzi sviatkami až do Troch kráľov koledovalidievčatá s Ježiškom. Spolu chodievali dve a mali v malompodlhovastom košíčku sošku panny Márie s Ježiškom, alebo len soškuJežiška. Košíček bol vystlaný handričkami a okolo sošky boli poukladanésväté obrázky. Keď prišli do domu, odkryli košíček a spievali koledu:
Boli sme v Betléme tejto noci,
Videli sme dieťa Božej moci.
Matka ho kolembá a Jozef mu spieva kupomoci.
Tá jeho matička je chudobná a v celomBetleme opustená.
V hospode nesmie byť, v maštali musíbyť, Matka biedna.
Pochválen pán Ježiš Kristus! Túto pieseň sme nahralipre SAV a mal som veľkú radosť, keď ju vysielali v rozhlasev roku 1991 na Božie narodenie.
