V októbri 1948chceli ujsť do Nemecka viacerí mládenci z Hubovej a Švošova.Z našej dediny to boli Jozef Chovan (1929), Stanislav Olos (1926), AntonNechaj (1929) a po druhý raz Gabriel Olos (1928). Zo Švošova to boli:Mazurkovič, Franko, Kulich a Púchel. Mazurkoviča a S. Olosachytili a zaistili už v Prahe. Chovana a Nechaja chytili naželezničnej stanici v Domažliciach. Ostatným mládencom sa útek podaril. Chovan,Nechaj a Stanislav Olos boli pol roka vo vyšetrovacej väzbe na Pankráci.S. Olos tu ochorel na TBC a po premiestnení do Kvetnice v júni 1949umrel. Mazurkovič žije na Floride. Franko a Púchel umreliv Austrálii. Jedenz týchto pankrácskych obyvateľov spomínal, aké je to hrozné byť zavretý nasamotke. Raz pri takomto sedení (treste) objavil vo svojom mundúre (oblečení)špendlík s krásnou belasou hlavičkou. Keď ho vytiahol, zišlo mu na um, načo ho použiť, lebo sa stal jehospoločníkom. Pri svojom zakrútení ho vypustil z ruky a potom hohľadal. Nebolo to síce ako „hľadanie ihly v kope sena“, ale často to boliaj hodinové hľadačky. Bol to dosť dlho jeho nemý, ale poslušný spoločník, leboaj samotky si náš väzeň užil. Škoda, že som nezachytili aj iné perličkyz jeho pobytu na Pankráci.
GabrielOlos žil v USA a Kanade, Švošovci Mazurkovič a Kulich boli uneho na návšteve. Z politických dôvodov odišiel r. 1947 Albín Olos (1924).Žije v Austrálii. Na návšteve bol r. 1995. Stretli sme sa pred kostolom.Poznal som ho, lebo sme spolu sedeli v lavici v ľudovej škole na Gombáši.On ma už nepoznal, ale rozpamätal sa. Je ženatý a manželka je poľskejnárodnosti. Roku 1948 ušiel do Rakúska Ján Bražina (brat kpt. Bernáta Bražinu).Žil a umrel v Austrálii.
Animladšia generácia Gombašanov neodolala vábeniu cudzích krajov. Náš ďalší rodák,Ing. Stanislav Nechaj, odišiel do Rakúska v septembri 1989. Od začiatkuemigrácie pracoval vo Viedni a po r. 1990 chodieval na týždňovky. V r.1995 začal stavať v rodnej obci motel. Do prevádzky ho uviedol v máji 2004.V Decembri 1989 ostal v Rakúsku Ľubomír Letko s manželkoua dieťaťom. Nevrátili sa a žijú v meste Graz.
Naši rodáci, ktorí odišli zoSlovenska za lepším životom, ho poväčšine našli a žijú alebo zomreli v inejkrajine neľutujúc svoje rozhodnutie začať od piky v cudzom prostredí. Tvrdou apoctivou prácou sa im podarilo vybudovať svoj nový domov, nájsť si životnýchpartnerov a založiť svoje rodiny. Každý z nich však rád spomína na rodný kraj,obec a ľudí, ktorých doma zanechali. Aj v naše rodine máme úspešnýchemigrantov, (Stanislav a Jozef Galanovci), ktorí napriek tomu, že v USA našlipre seba a svoje rodiny nový domov, nikdy na Slovensko a Gombáš nezabudli aradi sa sem vracajú.
