Zaujímavé sú zápisy vknihe Marcina, R. a Kušíka M.: Urbár hradného panstva Likava 1626, o ceste,ktorá prechádzala cez Fatranské sedlo. Nepochopiteľné je, že povozníci panstvaboli z Černovej a Partizánskej Lupče (Lipča). V knihe sa píše: "Černová -vozy jeho milosti pana pres Fatru i sem i tam odvažati. Lipča - povinni su takepodle stareho urbare kdykoli pan hore a dolu puojde na dovašku pres Fatrudavati a vozy odvažat." Medzi základné povinnosti furmana patrilo maťdobré a zdravé kone.
V cestopise AlojzaMednyanského (1784 - 1844) Cesta dolu Váhom sa v preklade píše: "Bedacestujúcemu, ktorý sa tu na tejto ceste stretne s vozom idúcim oproti, lebovyhnúť sa je nemožné. Môže sa jedine dobrú hodinu cofkať alebo jeden z vozovrozobrať a po častiach poprenášať popri druhom a znova ho zmontovať."Čudujem sa, že na tak dôležitej ceste neurobili na vystupovanie závozy, ako jeto na ceste vedúcej hore grúňom na hoľu Perušín.
Pre furmanov bolGombáš vždy dôležitou zastávkou. Bola tu krčma, múrané maštale, kde sa zmestilo20 koní a veľká cieňa (pajta) na vtiahnutie vozov. Mala dvoje dverí, takže cezjedny sa vchádzalo a druhým sa vychádzalo. Vedľa pajty bola furmanská krčma,kde mohli furmani aj prenocovať. Cieňa sa zváľala okolo r. 1920. Krčma bolazbúraná na jar 1959 ana jej mieste dnes stojí kultúrny dom. Do roku 1976 stáli na dnešnom miestepredajne potravín aj maštale. Opísané stavby nakreslil ľudový umelec Albín Olosv marci 1982. Krčmu nakreslil podľa fotografie a cieňu podľa pamätníka JozefaPlšku (1903-1986).
