Obyvatelia Hubovej (predtým Gombáš) boli vždy len domkári, vlastniacidomček a kúsok poľa. Prevažne to boli lesní robotníci (šlogári), baniektorí aj ničnemajúci. Boli aj takí, ktorí nemali ani vlastný doma bývali v hospode (podnájme). Štátna politika nebolalen zoštátňovanie, ale na dedináchzdružstevňovanie a zakladanie JRD (jednotné roľnícke družstvo). Založiťu nás JRD sa nedarilo. Aby majiteľov pôdy – domkárov zlomili, predpisovali im vysoké kontingenty dodávok do štátnehovýkupu. Povinne sa odovzdávalizemiaky, mlieko, vajcia a aj hovädzí dobytok. Obec ročne odovzdala: 36 000 kg mäsa, 60 000 kg zemiakov, 35 000 l mliekaa 150 000 ks vajec. Dodávky plnili a odovzávali s veľkýmiťažkosťami a za veľmi nízke ceny. Roku 1958 platili: za 1 kg mäsa 7 – 12 Kčs, za 100 kg zemiakov 28 Kčs, za 1 l mlieka 0,80 Kčs, za vajcia1 ks 0,80 Kčs. Predtým to boli ešte nižšie ceny – skoro zadarmo.
Ak nevládal domkárplniť kontingenty, musel si kúpiť predpísané produkty od ľudí, ktorídopestovali alebo dorobili viac, ale za vyššie ceny, ako šli na povinnúdodávku. Dodávku vajec plnili tak, že ich nakúpili v obchode, zotreliz nich značku a za nízku cenu ich odovzdali na kontingent. O ichkvalite je hovoriť ťažko, lebo niektorémohli takto rotovať aj dlhšie. Zlá situácia bola ajs dodávkou mlieka. Mnohé domácnosti hoci chovali kravu, nemali mlieko,lebo ho museli odovzdať. Ak nekontrolovali jeho tučnotu, pričrpli doň aj vody. Veru často peniazezarobené v lese alebo vo fabrike šli na nákup a odovzdanie kontingentov.Ak rodičom pracujúce deti nemohli pomôcť finančne, žili veľmi biedne. Keď bolešte lístkový systém, tak aj málomajetný občan sa pokladal za samozásobiteľaa nedostal potravinové lístky na mäso a masť.
Kontingentypredpisoval okres /ONV/ a na jednotlivých poľnohospodárov rozpisovalaobecná poľnohospodárska komisia /MNV/. Z titulu rozpisu kontingentovbývali neustále medzi funkcionármi MNV a občanmi nepriateľstváa zvady. Často sa stávalo, že aj rodiny funkcionárov mali menšie dodávkykontingentov. Za takýchto podmienok mladí ľudia odchádzali pracovať do fabríka na poľnohospodárstve ostali starí ľudia.
Neplničom predpísanýchkontingentov sa robili „Úradné výkupy“ vedené pracovníkmi ONV. Bola torekvirácia pod ochranou nadriadených úradov. Takto zrekvirovali dvom občanom 3prasce, jednej občianke zo zamknutej maštale kravu, jednej v bytezaplombovali v dome zemiakovú jamu a potom prišli zobrať všetkyzemiaky. No najhoršie obstál občan Ján G., ktorému zobrali všetko, čo malv maštali. Bola to krava, 2 jalovice, 2 prasce. Okrem toho mu zobralivšetko zbožie a zemiaky. Nakoniec ho žalárovali v ružomberskejväznici. Na takýchto úradných výkupoch bol veľmi horlivý náš tajomník MNVa pracovník z poľnohospodárskeho odboru ONV (Jakubík). Treba podotknúť, ženikto z poškodených nedostal zaplatené za zrekvirovaný dobytoka poľnohospodárske produkty.
I pri všetkých týchto postihoch a ujmách nedarilo sa založiťv obci JRD a až r. 1982 zobrali do užívania „freiwilliges müssen“ (dobrovoľne nasilu) role a lúky JRDLudrová. Niet sa preto čo čudovať, že Hubovú (Gombáš), ktorá nechcela JRD,pokladali za „Poslednú baštu kapitalizmu na dolnom Liptove“, takto sa nám vtedy vysmievali.
