Pôdu väčšinou obrábali na kravách, prípadne voloch a ojedinele na koňoch. Aj staré vozy mali len drevené osi, takže neboli ťažké. Pre slabší kravský záprach sa používal účelne zhotovený ľahký poľný vozík. Mal dve kolesá a rebrinky. Pripínal sa na plužné kolieska a ich spojením vznikol štvorkolesový vozík. Na oračku náhorných plošín sa na ňom vozilo osivo, sadivo a potrebné nástroje na oranie (pluh a brána). Ťažalo s jarmom bolo zapnuté do plužných koliesok. Poľný vozík sa už nezachoval, ale úplne detailne zhotovil nielen miniatúru, ale v merítku aj ostatné oracie nástroje, ľudový umelec Anton Matys (nar. 1924). Technické údaje vozíka: dĺžka 2,70 m, šírka plošiny 0,70 m a priemer kolies 0,60 m. Odvoz úrody z niektorých plošín sa musel robiť sťahovaním na haluzových šmykoch a až na doline sa prekladala do voza. Aj zvoz vyžadoval skúsenosti, veď dolu Chrenkovie grúnikom sa museli hamovať (brzdiť) všetky štyri kolesá. Oranie náhorných plošín je už minulosť. Najprv sa z oráčin urobili kvalitné lúky, neskôr sa spásali a dnes už by nikto neveril, že sa tam kedysi oralo, sialo, sadilo a kosilo. Náhorné plošiny zarastajú nepotrebnou krovinou a už nikdy tam nebudú voľakedajšie kvalitné lúky, ba ani len pasienky.
