Bývalo od nepamäti, žetento deň (24. júna) kládli ohne na vyvýšených miestach (vŕškoch, pahorkoch)alebo i len na krížnych cestách. Ohne sa kládli vo večerných hodinách a pálenímsuchého dreva vzniklai veľké vatry ohňa. U nás pálili Jána na Turniskovombrale. Po jeho zarastení krami, pália Jána na pahoru Štít a niekedy aj na vŕškuHôrok. Najstaršie záznamy o Jánskych ohňoch sú Muránske artikuly z roku 1585,ktorými sa zakazovalo kladenie ohňa (pozri Horváthová, E.: Rok vo slovenskýchzvykoch nášho ľudu str, 218 - 228). V nasledujúcich storočiach sa striedalizákazy a povolenia pálenia Jána.
Tento zvyk sa zachoval aj u nás na dolnom Liptove(Hubová, Švošov, Stankovany, Ľubochňa) a každoročne sa opakuje. Už v tento deň zavidna si pripravia mládenci drevo, aby ho mohli po zotmení večer zapáliť. Natieto stretnutia prichádzajú nielen mládenci, ale ja dievky. Pri vatre bývalovždy veselo a vo veršoch spevom podrobili každého mládenca a dievku úsmevnejkritike v prekáračkách. Boli to žartovné ľudové piesne, ktoré sa už oddávnaopakovali. Boli aj takí speváci a speváčky, čo ich pohotovo vymýšľali. Aknebola vatra veľmi veľká, tak ju preskakovali, a to nielen mládenci, ale ajdievky. Mať oškvŕtnuté obočie a vlasy nebola zvláštnosť.
Smutnéje, že na pálenie začali používať staré pneumatiky áut. Stráca sa vôňahoriaceho dreva a znemožnilo sa jeho preskakovanie. Niekedy pálenie trvalo doneskorej noci. Jánskych piesní bolo mnoho, ale ich nespievaním upadajú do zabudnutia a stráca sa lyrika našejbývalej spevnej mládeže. Pre potešenie predkladám niektoré z nichv gombášskom nárečí:
Jäne milí, Jäne,
gde tä pálit máme?
Na holom Turnisku,
na tej velkej skale,
Jäne náš.
Jäne náš, hibaj, hibaj, hibaj do nás.
Ako ten mesäčik,
hore roški nastau,
voläčí mládenec,
na záletoch zaspau, Jäne náš.
Jäne náš, hibaj, hibaj, hibaj do nás.
A veru, o Jäne,
na tráve zaspala,
vet sä hej snívalo,
že sa vydávala, Jäne náš.
Jäne náš, hibaj, hibaj, hibaj do nás.
Ženíme, ženíme,
Miša Kuricovie,
kohože mu dáme.
Katrenu Čutkovie, Jäne náš.
Jäne náš, hibaj, hibaj, hibaj do nás.
Jäne, milí Jäne,
gde tä pálit máme.
Či hore, či dole,
či na prostriet dvore, Jäne náš.
Jäne náš, hibaj, hibaj, hibaj do nás.
Číže bi to číže,
ten Palo Baukovie,
prilähla mu gati,
Hana Pukajovie, Jäne náš.
Jäne náš, hibaj, hibaj, hibaj do nás.
A veru osika,
zelená osika.
Číže to mládenec,
do mažära síka Jäne náš.
Jäne náš, hibaj, hibaj, hibaj do nás.
