Špinavá bielizeň sa namočila do drevených šafľov so studenou vodou. Sóda sa začala pridávať až za bývalej ČSR. Takto sa močila bielizeň (háby) od večera do rána. Ráno sa špinavé miesta ručne predprali. Potom sa vyžmýkali a poukladali do vysokej trojnohej drevenej nádoby-dieže. Prikryli sa obrusom a do popolnice sa zaviazal popol. Popolnica bol obrus zo zrebného plátna. V kotli alebo v hrncoch sa varila voda a šechtárom sa liala cez popol na bielizeň poukladanú v dieži. Liala sa dotiaľ, aby sa zamočila všetka bielizeň. Potom sa vypúšťala drevenou rúčkou (zátkou) z dieže do šaflíkov a znova sa dala variť. Keď zovrela znova ju vylievali cez popol na bielizeň v dieži. Takto sa cez popol zaviazaný v popolnici prelievala aspoň dasaťkrát, čím sa získal lúh. Potom sa popolnica vybrala a cez bielizeň sa prelieval len horúci lúh. I teraz sa lúh prelieval cez bielezeň aj desaťkrát. Vyváralo sa obyčajne odpoľudnia. Cez noc sa nechala bielizeň v dieži močiť. Ráno sa z dieže vybrala a prala na brehu Váhu alebo v potoku. V zime, keď bol Váh zamrznutý vysekali do ľadu dieru-kadlub.
Pralo sa piestom na lavici. Pri praní sa bielizeň stáčala pri neustálom udieraní piesta. Lavica mala štyri kolové nohy. Horná plocha piesta byvala ozdobená vyrezávaním. Piesty sa robili z javorového dreva pri šlogárskych (drevorubačských) prácach. Veľmi pekne vedel vyrezávať nielen piesty, ale aj lopáre a praslice Jozef Zubaj, nar. 1909. Mužské košele, rukáve na ženských košeliach, periny, čepce a šnúrky na čepcoch sa škrobili. Škrob (krochmáľ) sa robil z múky. Keď vrela voda, dala sa do nej múka, ktorá sa predtým rozmiešala v malom množstve vody, aby sa z nej neporobili hrčky. Po precedení a pri poslednom oplakovaní sa škrob pridal do vody. Aby bola bielizeň svetlejšia do posledného oplakovania pridávali aj svetličku (hašpläu).
Vypratá bielizeň sa sušila na plotoch. Po vysušení sa nežehlila, ale valkovala. Používal sa válok a piest. Válok bol dlhší ako na valkovanie cesta (asi 70 cm) a aj piest bol dlhší a širší, ako sa používal na pranie. Valkovalo sa na stole prikrytom plachtou. Bielizeň sa ručne urovnala a navila na válok. Zvrchu sa tlačilo na tkaninu piestom a aj ním sa uvádzal válok do rotačného pohybu. Válok sa musel otáčať, aby sa z neho neodkrútila navitá bielizeň. Otáčaním a tlakom piesta sa tkanina po sebe posúvala (mangľovala) a aj vyrovnávala. Ak bola bielizeň veľmi suchá, zle sa valkala a preto ju kropili. Obyčajne si žena nabrala do úst vody, rozstrekla ju po bielizni a stočila, aby sa vlkosť rovnomerne rozdelila. Po navlhčení sa znova valkovala. Povalkovaná bielizeň sa uložila do truhly.
