Prvé zvonenie bolouž o 5 00 hod. na veľkom zvone. Druhé zvonenie bolo na všetkýchzvonoch a tretie zvonenie na najmenšom zvone o šiestej hodine ráno.Po skončení omšových obradov sa spievala pieseň Anjel Pána. Bol to veselý spev,tento radostný hymnus spievali všetci veriaci a pochopiteľne v prítmíkostola aj deti. Chodiť na roráty bol osobitný zážitok aj pre deti. Ak ichniekedy pre zlé počasie neprebudili, tak sa hnevali. Pre chlapcov to bolapríležitosť miništrovať alebo ísť na vežu zvoniť. Zvonilo sa aj po omši prispeve Anjel Pána. Dobrú pohodu zvyšoval aj napadnutý prvý sneh. Brodili sa ním,hádzali snehové gule a váľali sa v ňom. Boli to nezabuduteľnézážitky. Keď sme ako prví v snehu robili kľukatý šľak, staré ženičky nanás nadávali a boli sme „špaty nepodarené“.
Toto všetko sa už pominulo,nie sú roráty, nezvoní sa zavčas ráno a aj so snehom to býva všelijako.Veru, pre nás starších ostali len milé spomienky.
