Prechod na pestovanie ľanu potvrdzujú aj údaje v dokumente„Narizení pre poddané zámeckého panstva Lykavy" nachádzajúce sa v archíveSielnica. Je to opis uznesenia stoličného zboru Liptova z februára roku1584. V ňom sa nariaďuje obciam Vrbica, Bobrovec, Trnovec, Sielnica,Sokolče, Lupča, Bešeňová, Michal, Teplá, Lisková, Sliače, Osada, Černová,Stankovany a v hornom Liptove v Boci: „...zasiati lenovéhoa konopného semena, to v pravým čase vypleti, vymočiti, vysušiti,trepati, česati a pre panstvo uprásti." V 16. storočí do obceStankovany patrili aj dediny Gombáš (teraz Hubová) a Švošov.
V Protokoloch Liptovskej stolice z 20. septembra 1860 jevýmer o povinnom a ušľachtilom pestovaní ľanu v Liptove.Ušľachtilé semeno pestovali najmä v Trnovci, Sielnici a Lupči. PreGombáš a okolité obce bol ľan veľmi dôležitá textilná surovina, lebo pojeho upradení a utkaní sa ľanové plátna používali na všetko spodnéa čiastočne i na vrchné oblečenie. Po potlačení sa plátno (modrotlač)používalo aj na posteľné oblečenie perín a plachty. Ľan siali do dobrepohnojených pozemkov. Najlepší bol ovčí hnoj a preto ľan siali na ovcamikošarované miesta. Vegetačné obdobie ľanu je 80 až 100 dní. Počas rastu sa ľanplel dvakrát. Potom sa poviazal do snopkov a ráfaním na ráfadlách (naholohumnici) sa zbavil semenných hlávok (odsemenil).
Po odsemenení sa ľan máčal vo Váhu alebo v močidlách. Močidlá bolivodné jamy, do ktorých sa na seba poukladali snopky ľanu a vrch sa zaťažilskalami. Vodu do jám privádzali z Lánového potoka. Pozemky, kde sa ľanmočieval sa volajú ešte i dnes Močidlá a zeme nad nimi Nad Močidlom.Takto isto sa ľan máčaval i nabrehoch Váhu. Ľan sa máčal 12 až 14 dní. Ľan bol vymáčaný, keď sa dala oddeliťod vlákna drevovina. Potom sa z vody vyťahoval a rozprestrel(roztočil) na lúke. Po siedmich až desiatich dňoch sa stonky pozbieralia doviezli v snopkoch domov.
Večerami, často i pri mesiačiku, delili stonky na hrste, ktoré sapotom buchkali dreveným buchkáčom na hladkom kameni. Týmto sa drevovina(pazderie) polámala a oddelila o ľanového vlákna.
Ďalšie očistenie vlákna nastalo pri trepaní na trlici a na trojne.Takto získané povesná ľanu sa ešte prečesávali na šteti (česadlo s hrotmi).Vyčesané povesná sa zakrúcali do mačky (venca), takže sa vlákno nepochlpilo.Krátke neurovnané vlákna,, ktoré ostali pri česaní povesien v šteti, bolakúdeľ. Najhoršie vlákna, ktoré vypadávali pri česaní povesien pod šteť savolali vrchovice. Všetky tieto vlákna sa priadli ručne na vreteno, alebo nakolovrate. Plátno z povesien priadze sa volalo ľanové plátno,z kudele zrebné plátno. Priadza upradenáz vrchovíc sa používala len na tkanie vrecoviny.
