O dovoze sena z hole mi spomínal už dávno nebohý pastier JánRemeník nasledujúcu udalosť.
Ako ubúdalo koscov pri kosení hole, tak ubúdali ajfurmani vozenia sena. Často sa stávalo, že na holi bol iba jeden furman. Razšiel po seno na noc aj on. „Ísť na noc"bolo pomenovanie, že šiel z domu po seno už odpoludnia, na holi prespala s fúrou sa vrátil až druhý deň. I vtedy už pred večerom bol naholi a už doma plánoval, že ak samu pošťastí nedovezie len seno, ale aj nejakú divinu. V tom čase, ešte japo roku 1948, nebol problém mať po povstaní schovanú pušku. Všetko šlo tak, akosi naplánoval. Večer sa mu podarilo zastreliť starého jeleňa. Vnútornostiodvliekol do bučiny a jeleňa uložil na voz do sena. Spokojne prenocoval a druhý deň ráno, po úspešnevykonanej plánovanej práci sa spokojne pobral so senom domov. Aj dolu grúňom samu darilo, lebo nikde neváľal seno.Veľké prekvapenie nastalov Ľubochnianskej doline, keď dostal správu, že v Ľubochni ho budúčakať žandári, aby preverili obsah voza. Nevedel raz čo má robiť, lebo podedine sa motalo veľa ľudí a furmanov. Vo veľkom strachu a rozmýšľanídošiel až na Huty a tam bol po seno aj iný náš občan. Voz už mal naloženýa chystal sa len zapriahnuť kravy a ísť domov. A práve vtedy munapadla spásna myšlienka vymeniť vo vozoch len záprahy a tak prejsť cezrozum čakajúcim žandárom. Veľmi rýchlo sa dohodli. Voz s ukrytým jeleňomviezol na svojich kravách prvý občan (Fešák), ktorý bol po seno na Hutácha hodne neskoro išiel za ním spokojne so senom bez jeleňa aj Remeník.
V Ľubochni si prvého furmana žandári ani nevšimli. Keď prišielk ním druhý furman (Remeník), hneď ho zastavili. Žandárom tvrdil, žev sene nič nevezie, tak mu prikázali zaviesť voz do Štrelingerovie dvora.Tu musel seno z voza vyhádzať a prekvapenie žandárov bolo veľké, lebotam nenašli nič. Po tejto prehliadke seno už spokojne doviezol domova v nočných hodinách sa obaja furmani - senári spravodlivo rozdelili.
