Bol to svetom skúsený, vtipný, ale aj dosť škriepny človek. Pracoval ajv Amerike, ale v roku 1923 sa vrátil. Ostali mu v rečii niektoré, často až nevhodné, ba aj vulgárne amerikanizmy. Všetkypohostinstvá a bufety volali „kaféky“. Aj iní chlapi „neamerikáni“ začalipo ňom používať najmä nevhodné slová, hoci nevedeli ich význam. „Shut up“ (buďticho, drž hubu, odpáľ) bolo u neho bežné.
Keď mu umrela prvá žena, oženil sa s vdovou, ktorá mala syna Karola.Otčim sa s ním v láske veľmi nemal a volal ho amerikánskouvýslovnosťou Trúmen (Truman). Vrstovníci ho volali Karol Läp, lebo býval častochorý. Oženil sa na Dolniaky.
Starý Rimko rád fajčil fajku a táto dobrota mu vo fabrike veľmichýbala. Raz neodolal pokušeniu. Keď nevidel nič podozrivé, kľukol si do uličkymedzi tably dosák, napchal fajku, zapálil a s chuťou začal fajčiť.Ohúrený jej dobrotou ani nezbadal, ako prišiel k nemu riaditeľ Dolischka.Povedal mu: „Rauchen verboten, sträfe zwanzig Kronen“ a šiel ďalej. Keďodišiel, povedal si, že si už aspoň teraz spokojne zapáli. Netrvalo dlhoa Nemec sa znova objavil a povedal: „Fűnfzig Kronen!“ Keď to Rimkopočul, tak povedal: „Boh ťa potrestal, ale si mi kúpil tabaku!“
Keď to preložil tlmočník Šimanský riaditeľovi, tak ten sa dobre že neváľalod veľkého smiechu.
Po tomto zárobku si dával Rimko väčší pozor, lebo „Zákaz fajčiť“ poznal užv dvoch rečiach.
