Nasledujúcizápis som urobil podľa výpovede informátora Andreja Galana (1883 – 1977)z Gombáša. Bočné steny na tajchoch boli drevené a menovali sa chyžky.Boli postavené aj na mnohých miestach brehov toku Ľubochnianky. Sú to drevenézrubové steny, v ktorých sú dlhé pozdĺžne drevá zrubovo (do slaku)pospájané kratšími drevami smerujúcimi na vonkajšiu stranu koryta rieky.Z vonkajšej strany boli drevá zasypané skalami a zemou a taktosa vytvorila pevná drevená stena. Bočná strana priehrady bola urobenáz kresaného dreva (viď obrázok). Pri vypustení priehrady voda sa do stránneroztekala a chyžkami sa zaistilo dobré vedenie splavovaného drevaa pltí. V dierach pod chyžkami bývalo vždy veľa pstruhov.
Pred vlastným plavením sa muselov priehradách nahromadiť veľké množstvo vody. Na Vyšnom Tajchu boli dvestavidlá a na Nižnom tri stavidlá vody. Uzavretím stavidiel sa nahromadilopotrebné množstvo vody. Voda sa natajchala obyčajne od večera do rána. Tajchysa otvárali okolo deviatej alebo desiatej hodiny. Vytiahnutím stavidiel sazásoba vody valila von dolu riečiskom Ľubochnianky. Drevo a plte sa nasplav pripravovali pred vypustením priehrady, aby po jej vypustení ich moholzobrať uvoľnený príval vody. Plavba dreva začínala už od apríla. Najprv saplavili narezané kláty dreva. Po ich odplavení prišla na rad metrovicaa až po jej odplavení sa plavili plte.
SPLAVOVANIEMETROVICE
Kláty sa vyrezávali z dlhejguľatiny dreva v hlavnej doline na pltiskách (skladoch) pri riekeĽubochnianke. Kláty obyčajne rezali na dĺžku 5 metrov. Keď nevyšlatakáto dĺžka, rezali aj 4 metrové alebo aj len 3 metrové kláty. Príval vodyzobral a unášal nachystané drevo. S plavenými klátmi šiel doprovod,a to niekedy až 10 chlapov, aby odstránili prípadné ich uviaznutie alebozahatanie splavnosti rieky, Ich pracovným náradím bola sekera, kôl a griecpal.Griecpalom odtískali vo vode skrížené kláty. Griecpalom sa mohlo drevo ťahaťa aj pokrútiť. Rúčka na griecpale bývala dlhá aj 5 metrov. Na jej konci bolnastoknutý vlastná železný griecpal, ktorý mal hák a špic. (Griecpal bývalzavesený aj na slepých komínoch dreveníc. Jeho rúčka ležala na povrchušindľovej strechy. Pri požiari sa ním stŕhali horiace trámy, šindol, rohy, latya pod.)-
Keď sa stalo, že sa klátyv rieke skrížili a zostali stáť, prípadne uviazli na námoli, muselito odstrániť. Často musel ísť do vody chlap a veru i viacerí, abygriecpalom alebo kolom uvoľnili zahatnú časť splavu. Na takúto prácu sa veruchlap nezobliekal. Šiel do vody tak, ako bol oblečený, čiže v krpcocha súkenných nohaviciach. Kláty šli pomerne veľkou rýchlosťou, veď prešliza hodinu aj 12kilometrov. Dolu na píle pri vrátach robilo 50 chlapov– Revúčanov, ktorí griecpalmi vyťahovali z vody kláty a uvaľovali ich(ukladali) na veľké hŕby (výška 4 – 5m). Vráta boli vyše mlyna, lebo v terajšej dolnej častiparku boli dve píly.
SPLAVOVANIEMETROVICE
Keď splavili z pltísk (skladovhlavnej doline) všetky kláty, potom sa splavovala metrovica. Bola to metrovicaz listnatého dreva (najviac buk a javor) navozená z bočných dolínfurmanmi a jalová metrovica (mäkké ihličnaté drevo). Jalová metrovicavznikala pri vyrezávaní a obrezávaní klátov. Na metrovicu sa rezala ajhrubšia guľatina – taká, ktorá by nevošla pre svoju hrúbku do gátra. Hrubéa nahnité kláty často nechávali v rúbanisku. Splavované drevo sachytalo (zastavovalo) na vrátach (hrbliach). Vráta sa robili z hrubýcha silných kusov dreva, ktorých konce prechádzali z jedného brehu nadruhý a boli zakopané do zeme. Na nich boli pribité silné priečne drevá –hrable. Hrable museli byť dostatočne husté, aby ich dierami neprešli klátya ani metrovica. Priečne drevá sa pribíjali drevenými klinmi (červenýsmrek). Metrovica sa chytala na Uhlisku, kde boli tiež vráta. Tu pravdepodobnerobievali aj cudzí chlapi, lebo aj jeden Američan z mesta Seattle, štátWashington, rodák z Krpelian spomínal, že ako chlapčisko chytala ukladal pri vrátach polená (metrovicu).
Metrovicu z Uhliska vozilikoňmo na železničnú stanicu v Ľubochni. Furmanmi boli Chovan (Štrbáň)a Okáľ (môj starký). Cez Váh v tom čase nebol most, ale bola tmakompa. V zime, keď kompa nepremávala, furmani vozili metrovicu až doKraľovian. Prvý most postavili r. 1894.
PLTNÉSPLAVOVANIE DLHÉHO DREVA
Po odplavení klátov a metrovicesa pltilo dlhé drevo. Boli to všetko len také kusy guľatiny, ktorénepresahovali hmotnosť 1,5 m3. Kiým sa voda tajchala pripravovali sa plte. Drevo na plť sa dávalotenším koncom dopredu, ktorý sa pribil dreveným klinom na priečne drevo, dlhéaž 3 metre.Diery na pribitie vrchovcov guľatiny dreva vŕtali pltníckym nebožiecom(vrtákom). Keď boli drevá pozbíjané stiahli sa húžvou aj hrubšie konce dreva(územky, gány). Na pribitý járom sa zabili kužele, na ktoré sa nastokli veslá.Na predku plte boli dve veslá a na zadku len jedno, takže s jednouplťou šli traja chlapi – pltníci. S prvým prívalom vody plť nepúšťali. Ažpo určitom dlhšom čase (po hodine) ju odbil a nechal unášať prúdomvaliacej sa vody. Tento neskorší odchod bol potrebný na to, aby plť nevybehalaprúd vody a aby bola stále hladká plavba pri dostatočnej hĺbke vody.
Na jednom mieste pred Ľubochňou bolv riečisku skok (pravdepodobne v mieste, kde je teraz veľký vodopád)a tu musel byť pltník veľmi obratný, aby mu nezlámalo veslo a jehonestrhlo do vody. Už pred skokom jednou rukou hlboko do dreva zaťal sekerua dobre sa jej držal a druhou rukou nadvihol veslo, aby sa pri skokuplte nepolámalo, S plťou sa šlo až k mlynu (Na Zábave) do Váhu. Tamsa plť o breh pribila (zakotvila). Z týchto pltí sa robili na Váhunové plte, ktoré šli až do Komárna alebo i ďalej. Na tieto nové plte saešte nakladali dosky vyrobené na dvoch gombášskych pílach. Dosky bývali uloženév tablách na Dolnej sihoti (kde je teraz most cez Váh). Dolu Ľubochniankoupltili len dve gombášske rodiny – Burošovie a Matisovie. Pltenie boloveľmi náročné a aj nebezpečné, lebo plť šla veľkou rýchlosťou a bočnýmanévrovací priestor bol obmedzený. Keď pltníci šťastlivo ukončili túto plavbu,boli úplne premočení.
Premočení bývali i tí, ktoríplavili kláty a metrovicu, lebo každú chvíľu bolo treba ísť rozpletaťzastavané kláty alebo metroviciu, kým prišli k vrátam. Po takýchtošichtách sa mokrí chlapi sušievali na pílach. Boli to zdraví a odvážnichlapi. Slabí a chorí by to neboli vydržali, ale aj tých zdravých nastarosť morila lámka. Podľa historického prieskumu Ing. A.Petráka pltenie a splavovanie dreva dolu Ľubochniankou zaniklo až r. 1909.
