Spievali:
My tria králi prišli sme k vám,
zdravia, šťastia, zdravia šťastia vinšovať vám.
Zdravia, šťastia, dlhé letá,
my sme prišli, my sme prišli k vám zďaleka.
Ďaleká je cesta naša,
do Betléma, do Betléma myseľ naša.
A ty čierny, ty tam vzadu,
nevystrkuj, nevystrkuj na nás bradu.
Ja som z Muranickej zeme,
nepribližuj, nepribližujte sa ku mne.
Slnko je tomu príčina,
že moja tvár, že moja tvár opálená.
Vy gazdinká, vy gazdíčku,
udeľte nám, udeľte nám po grošíčku.
A keď nám to udelíte,
vy chudobní, vy chudobní nebudete. PochválenPán Ježiš Kristus!
Veru, v tom časenebolo veľmi z čoho deliť, ale dom bol plný tepla, radosti a lásky. Somrád, že som mohol reprodukovať veršíky našich rodičov, ba až prarodičov. Prikaždom veršíku vidím ešte i dnes osobu,ktorá ho s láskou dôstojne prednášala. Nebol to formalizmus a prázdnefrázy. Bola to viera. Bol to život spojený s jednoduchou, ale pravou bretónskounábožnosťou nášho ľudu. To nás držalo a aj to bola časť trojhodnoty Vianoc – radosť, pokoj a láska.
