Valchybývali najčastejšie inštalované na potoku pri mlyne. Poháňali sa obyčajnevodným kolesom. Niekedy trvalo valchovanie aj viac ako 20 hodín, pričom sasúkno splstilo-zbehlo až o 1/3. Tkanina súkna sauložila do koryta valchy. V koryte valchy sa obracala a bola namočenávo vriacej vode pomiešanej s močom dobytka. Ubíjanie vykonávali drevenéklady-stupy, ktoré sa otáčaním vodného kolesa s hriadeľom striedavonadvihovalo palcom kolies a ich pádom ubíjali tkaninu.
Na trvalé splstenie má vplyv štruktúravlneného vlákna, ktoré má šupinkastý povrch. Trením sa vlákna posúvajú po sebea ich šupinkastý povrch zabráni spätné posunutie vlákien. Valchujú, čižesplsťujú sa len vlnené tkaniny. Táto úprava je najdôležitejšia pri výrobesúkien a tkanín vyrobených z vlnených mykaných priadzí. Intenzitasplstenia-valchovania sa docieli pridaním valchovacieho mydla. Plstením sastratí väzba tkaniny, zväčší sa jej hrúbka a skráti sa dĺžka a šírka.
Z bieleho súkna sa šili súkennékrojované nohavice, halieny, kapce, kopicia (súkenné papuče so sárkami), krpcea rukavice s jedným palcom. Z čierneho súkna sa šili pazušnékabáty, kapce a krpce. Z pomiešanej čiernej a bielej vlny satiež priadli nite a aj z nich sa utkalo súkno. Takéto strakaté súknovolali švärgauo. Šili sa z neho kapce, krpce a ojedinelei pazušné kabáty. Zaujímavé je, že na jedny krojové súkenné nohavicekrajčír potreboval vždy 1m súkna, či bol chlap malý ako Hrkútik alebo veľký (vysoký)ako Koma.
O tradícií výroby súkna hovoríHoudek, J. v diel 600 rokov z minulosti bývalého výsadného mestaRužomberok 1318-1918 na str. 35: Ružomberské valašské stupy (valchovne, váľačky)boli na výrobu hrubého súkna pri Jazierciach v Hlbokej doline už r. 1725,na Čutkovskom potoku r. 1761, v Ludrovskej doline r. 1770.
V novšej dobe boli vaľačky navalchovanie súkna v Šútove a na Bielom Potoku. Hovorilo sa, že lepšiea krajšie súkno vedeli urobiť v Šútove.
