Sláva Bohu navýsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôľe!
Vianoce sú radosť, pokoja láska. Táto trojhodnota Vianoc sa postupne mení, vyprcháva a týmstráca pôvodné čaro. Rozvojom techniky, zmenili sa sociálne podmienkya mení sa aj samotná kultúra. Zabúdajú sa vainočné zvyky a obyčaje.Ľudia sa viac separujú a stráca sa bývalá rodinnosť. Kde sú tie časy, keď na Dohviezdnydeň chodili chlapci, mládenci, ale aj ženáči vinšovať aspoň po blízkychsusedoch ocele, aby do domu neprišla ako prvá žena. Verili že môže doniesť dodomu nešťastie. Prestali vinšovačky pastierov oviec a rožného dobytka.Stratili sa s nimi aj boženíky (brezové prúty).
Štedrá večera to bol obrada mal prirodzený slávnostný ráz. Zhromaždená rodina v krojoch, na stoleľanový obrus, horiaca sviečka zapichnutá v hlinenom hrnčíčku naplnenomjačmeňom. Na stole peniaze, soľ, cesnak a hrach. Pred jedlom dôstojnámodlitba hlavy rodiny. Večera bola pôstna, kyslá kapustová polievka,v ktorej sa s hŕibikmi uvavrila údená ryba. Potom to boli opekances makom, údená ryba, uvarené sušené slivky a koláče. Na záver bolaznova ďakovná modlitba. Zdá sa mi, že v niektorých domácnostiach ostal zozvykov len prípitok.
Často už počas večere ozýval sacelou dedinou popod obloky domov radostný detský spev kolied a vianočnýchpiesní. Počas večere aj na chudobne vystrojenom stromčeku svietilo niekoľkovoskových sviečočiek. Aj keď obdarúvanie bolo skormné alebo žiadne, nerušilo tosúdržnosť a vzájonú lásku rodiny. Po večeri bývala družná besedaspomienok, prípadne zaspievanie si niektorých vianočných piesní a čakaniena polnočnú omšu – utiereň. Kostolný spev veriacich na tejto omši v prítmísviečkového osvetlenia kostola bol nezabudnuteľne radostný. Na polnočnúchodievali dievky v kroji a boli oblečené ako v lete (čižmy,sukňa, pazušný kabátik so šatkou – šáfolkou, košeľa s opleckamia ruky úplne holé). Mládenci sa parádili za kolbúkom zastrčeným voskovýmperom, ktoré dostali od svojej milej. Ránoo šiestej bývala tzv. Pastierska svätá omša. Tu pred vlastnými obradmiveriaci spievali rozličné vianočné koledy. Piesne začínali sami veriacia často sa ja predbehávali, takže niekedy aj traja začínali naraz spievaťrozličné piesne. Po omši alebo ešte aj pred pastierskou bolo vinšovanieu blízkych susedov s vodou (Prvej voda, že oheň...). NaBožie narodenie sa neuskutočňovali žiadne návštevy, ba dokoncav niektorých domácnostiach sa ani nevarilo a dojedalo sa jedivo poŠtedrej večeri. Až na Štefana sa rodina navštevovala a už tradične bývalavečer tanečná zábava (muzika). Medzisviatkami chodievali po domoch betlehemci a vianočné koledovanie uzatváraliTraja králi s krútiacou sa hviezdovu.
V trojkráľovejkolede sú slová: „...a čo vy nám udelíte, chudobnejší nebudete.“ Veruv tom čase nebolo sa z čoho veľmi deliť, ale dom bol plný tepla,radosti, pokoja a lásky.Nastaré zašlé časy ostávajú už len spomienky, ktoré tiež postupom časuvybledúvajú.
Dospomienok na časy vianočné zapadlo aj pásmo Od Lucie do Troch kráľov, ktoré som zostavil prežiakov 1. – 4. Ročníka ZŠ v Hubovej. Piesne so žiakmi nacvičovali tunajšieučiteľky pod vedením riaditeľky ZŠ Anny Brukovej. Tento zápis scénicky dotvorilrežisér Milan Matis, Vystúpenie sa uskutočnilo 3.12.2000 na Prehliadkefolklórnych divadiel v Likavke. V pásme šlo o obnoveniezvykoslovných prejavov našich ľudí v nárečí. Širší záujem sa docielil tým,že to prednášali najmladší žiaci, takže i rodičia boli "nútení" so svojimdeťmi spievať a tak si zaspomínať na minulé časy. Na vystúpení boli detioblečené v gombášskych krojoch.
