Voda, studničky, studne, vodovod

V článku sa chcem zamerať hlavne na pitnú vodu. U nás jej máme zatiaľ nadbytok, ale sú mnohé oblasti sveta, kde je nedostatok pitnej vody a preto má cenu zlata a tým aj cenu života. U nás na Gombáši (dnes Hubová) ju brávali zo studničiek, ktoré boli vykopané za štátnou cestou pod záhradami pri Váhu (pod brehom). Bolo ich päť. Pod brehom Cupera, Okáľa, Jaroša, Medžu a Hrudu. V strede dediny pod Chovanovie brehom vytekala voda kovovou rúrkou. Táto studňa je tam dodnes.
V dedine boli aj hlboké kopané studne vo dvoroch. Ich hĺbka sa pohybovala okolo dvoch metrov. Boli obložené kameňom. Vrch studne bol zazrubený a prikrýval sa doskami. Voda sa zo studne obyčajne naberala do putne a vyťahovala sa tenkou žrďou ukončenou hákom. Tieto studne bývali vo dvore v blízkosti humna a voda sa zvyčajne používala len pre dobytok, lebo dosť blízko bolo aj hnojisko. Najhlbšia kopaná studňa (9,5 m) bola na vŕšku pri fare. Už v roku 1906 tam bola pumpa s pomocným valcom. Určite ju predchádzala studňa so strieškou a výťah vody rumpálom, ako ju nakreslil r. 1921 majster Fulla.
Reťaz rumpála sa navíjala na valec. Komovie studňa bola so strieškou, ale voda sa vyťahovala palicou. V prevádzke bola až do roku 1940.
Keď sa zlikvidovali kopané studne, zabila sa do nich rúra a namontovala sa pumpa. Rúra a vymúraná studňa sa zasypala zemou. Pri kríži bola studňa s hákom a palicou asi až do roku 1936 a mala striešku. Studňa so strieškou bola aj v Ľubochni u Ondrúšov.
Studne so strieškou boli skoro v každom druhom dome v Stankovanoch. Takéto studne boli aj v Rojkove a boli hlboké asi 7m. Bolo ich však menej ako v Stankovanoch.
Pokiaľ neboli fabriky Váh bol čistý a napájali v ňom všetok dobytok. Najväčším znečisťovateľom vody bola papiereň. Už 3. októbra 1910 protestovalo naše obecné zastupiteľstvo proti znečisťovaniu Váhu papierňou v Ružomberku. Citujem z protestu: " Do povahy vezmúc tú okolnosť, že voda z fabriky vylievaná do Revúcej a Váhu s jedovatými látkami namiešaná, ktorú obec pritom všetkom, že sa pri fabrike prečísťa, na zdravie za škodlivú drží, čo je v terajšom stave, keď cholera sa zjavila, nebezpečné."
Dokiaľ sa kosievali vysokohosrké lúky udržiavali sa všetky horské studničky. Pri výstupe na grúne vždy sa pri nich zastavili. Vyhľbili ich, očistili a ak bol prameň vo svahu, urobili na jej odvod žliabok, aby voda mohla natiecť do nádoby.
Roku 1953 bol zachytený pre vodovod prameň vody v lokalite u Brúsa s výdajňosťou 6,8 litra za sekundu. Až r. 1964 sa zavádzal postupne v obci vodovod. Zostáva nám len veriť, že sa v našej dedine dočkáme aj kanalizácie ...