Ľudiachovali najmä kravy a ovce. Majetnejší chovali na záprah volya ojdeinele aj kone. Za najrentabilnejšie pokladali kravy, lebo na nichobrábali pôdu a všetko si na nich aj povozili. Hovorilo sa, že „mlieko odnich pol živnosti“. Bola to pravda, lebo ten, čo nemal kravičku a nemalrobotu, žil veľmi biedne.
Z väčšinyHorných lúk sa seno zvážalo domov len v zime na šmykoch, a to ažvtedy, keď bola v dedine dobrá sanica. Bola to udalosť a spontánnevyrukovali na jeho zvoz naraz mnohí majitelia, takže i v nasledujúcedni boli naplnené rušným zvozom sena.
Akosa sa robili šmyky? Po odhádzaní snehu spod štáľa (senníka) pripravil sa spodokšmyku. Bola to spodná žŕdka vpredu zviazaná s bukovými parožkami(haluzami). Na takto pripravený spodok šmyka sa ukladalo zo senníka vyhodenéseno, ktoré senár pekne uložil a pritlačil stúpaním. Keď bol šmyk hotový,jeho spodol sa po celom obvode až k haluziam obtrhal (20 – 30 cm)a potom sa šmyk zo všetkých strán občesal hrabľami. Šmyk sa popínalvrchnou žŕdkou uloženou na strede vrchu šmyku, pričom sa konce žŕdok retiazkoua povrázkom spojili. Dobre urobený šmyk sa na koncoch pri popínaní mierneprehnul, takže sa ľahšie ťahal. Pri robení šmyku museli byť aspoň dvaja chlapi,jeden bol v štále a druhý ukladal na šmyku vyhodené seno. Na jedenšmyk sa zmestilo 4 – 5 q sena.
Keď ťahali chlapišmyky, tak sa povraz zasílil do predného oblúka retiazky a ta isto saťahal šmyk za koňom alebo kravami. Keď bol dobrý bán (cesta v snehu)utiahol šmyk aj jeden chlap. Ak boli traja a bola treba pomoc, tak tretíchlap tlačil šmyk vzadu za trčiaci koniec spodnej alebo hornej žŕdky.V strmom svahu svahu sa šmyk pohol aj len zo zadu a ťahaním zadnejžŕdky usmerňoval chod šmyka. Na menších svahoch často ostali mladší chlapi predšmykom, chytili sa reťaze, ktorá spájala obidve žŕdky a šli šmýkajúc sanapred šmyka.
Nahlavnej doline sa natiahli šmyky na zvlače saní a tak sa doviezli až dohumna. Zvlače boli silné okrúhle 8 m dlhé žrde tenším koncom pripnuté na oplensaní. Ich zadný hrubší koniec bol skresaný, aby sa na ne ľahko natiahol šmyk.Na zakreslenej strane boli zabité kariky (krúky) na pripnutie popínacej žrde.
Prvýšmyk sa natiahol po zvlačiach až nad sane. Hneď za ním sa rozstup zvlačízaistil pribitím dreveného oplenca oceľovými klinmi. Potom sa natiahol nazvlače aj druhý šmyk. Takto natiahnuté šmyky sa popli dlhou žrďou ležiacou navrchu obidvoch šmykov. Ak bol dobrý bán a mali urobené tri šmyky, zapli ajtretí bám, čím odpadlo hamovanie (brzdenie) reťazou saní (hamovkou). Keďnevládal ťahať odopnul tretí šmyk a prišiel poň neskoršie.
Keďsanári došli šťastlivo domov počastovali sa varenou pálenkou, zajedli siúdeniny (šunka, rebrá, klobása). Až potom šli povyhadzovať seno zo šmykov našop. Bola to všetkochlapská robota. Už veru žije málo ľudí, ktorí by vedeli toto všetko urobiť. Tútoprácu som podrobne opísal pre MS v Martine pod nadpisom: Kosenievysokohorských lúk a výroba sena v Hubovej.
