Niediv, že pri takýchto okolnostiach vznikali rozličné nedorozumenia a spory.Nebolo to všade, ale boli také prípady, že sa ľudia neznášali. Najčastejšie savadili pre deti, pre rozličné klebety, ohovárania, hranice pozemkov, úmyselnéalebo neúmyselné škody a pod. V zlosti sa ľudia nechválili,ale nadávali si a na nepriateľa chceli „horu zvaliť" alebo ho aj„v lyžici vody utopiť."
Pri zvade chceli triumfovať a predbiehali sav nadávkach, ktoré sa stupňovali a pritom neustále zvyšovali hlas,takže po takej zvade bývali aj zachrípnutí. Pri vadení im vyhovovali chybya často i telesné nedostatky protivníka (zrak, sluch, pohyblivosť,bojazlivosť, choroba, pijanstvo a pod.). Surové bolo, že spomínali chybya nedostatky rodičov, príbuzných, detí. Všetko sa pri tom zveličovaloa hádzalo sa na zlosť do očí. Vzájomne sa preklínali, vinšovali si všetkonajhoršie. Pri niektorých zvadách nechýbali odpľúvania. Ak vznikla bitka, taksa poškriabali, potrhali si šaty, ba aj do vlasov sa dostali. Pri nadávkachvyužívali celý zvierací slovník.
Spomínali aj taký prípad, že dve rozhnevané susedky sihanobenia pospevovali. Jednej odišiel na prístupky syna dom nemali v najlepšom stave a takto jej zaspievala suseda:
Otrhaná chalupa, slnko do nejsvieti,
k tomu mrcha gazdiná, všetkoz domu letí.
Po chvíľke rozmýšľania jej tá druháodpovedala tak, aby dostala zabrať tým, že nevedela odkiaľ pochádzaa odkiaľ mala otca.
Ľudia sa spytujú, z ktorej somdediny,
akože im poviem - neviem, kdeže ma len splodili.
Spomínali i také, čo zašli až tak ďaleko vosvojej nemohúcnosti pretromfnúť svoju nepriateľku, že si jedna vyhrnula sukňua ukázala druhej holý zadok. Vtedy to nebol problém, lebo ženy nenosievaližiadne nohavičky a ešte pri tom zvolala: „Bozaj ma...." Druhá, ak bolatiež taká necudná, urobila to isté a zakričala: „Aj ty mňa a budemekvit!" A toto už bol obyčajne záver zvady. Každá odchádzala z boja spokojná,lebo ešte i pre seba si vravela: „Ale som jej dala, nech vie všetko."
Chlapi najčastejšie zapíjali svoje hnevy v krčme.Často na to stačilo vypiť si len po dve deci a bolo po hneve. Celkove ale ľudia v dedine medzi sebou dobrenažívali a pri prácach v poli a na lúkach si veľmi radipomáhali. Neplatilo to len na rodinu, ale bolo to aj medzi cudzími ľuďmi.
