Rastúcou „hlasnosťou“ v spoločnosti, jednotlivé VŠ začali tento systém spochybňovať. Požadovali zmenu - objektívny, výkonnostný a transparentný systém financovania. Ten prišiel v roku 2002 aj s novým vysokoškolským zákonom, na základe ktorého sa aj majetok štátu, dovtedy len používaný vysokými školami, delimitoval na jednotlivé verejné vysoké školy (VVŠ). V roku 2013, podľa ostatnej správy o stave VŠ [1], celková suma aktív VVŠ predstavovali sumu 1 372 808 000 € a pozostával na 70% z dlhodobého hmotného majetku. Teda z majetku, ktorý VVŠ dostali od štátu. Zrejme to bola jedna z najväčších delimitácií majetku štátu na verejné inštitúcie. Delimitácia predpokladala optimalizáciu využitia majetku, lepšie nakladanie s ním, ako aj umožnenie viaczdrojového financovania VVŠ. Viaczdrojové financovanie malo umožniť VVŠ získať viac financií na svoju činnosť, zobrať si zodpovednosť za financovanie čiastočne do „vlastných rúk“. Hlavným zdrojom financovania však aj naďalej mali byť štátne dotácie, ktorých použitie malo len jediné obmedzenie, že na platy a odvody sa mohlo použiť maximálne 80% neúčelových dotácií.
Ako štát financuje verejné vysoké školy za niekoľko posledných rokov?
2008 12 865 232 tis. Sk
427 047 467 Eur
2009 467 969 000 Eur
2010 451 760 632 Eur
2011 424 982 101 Eur
2012 441 424 063 Eur
2013 445 774 712 Eur
2014 442 296 981 Eur
2015 449 128 127 Eur
Súčasné delenie rozpočtu pre VVŠ [2] je na výkonnostnom princípe. Je to zložitý matematický model, ktorý sa vytvoril v dobe (podľa mňa) doteraz najlepšieho obsadenia ministerstva školstva. Vedenie tvorili absolventi „matfyzu“ – matematici Ftáčnik, Fronc a Szigeti. Do tímu vhodne zapadol vedúci služobného úradu, bývalý dekan MFF UK, Peter Mederly. Toto „obsadenie“ sa školstvu rozumelo a bolo od začiatku nástupu do funkcií „v obraze“. Nemuseli sa „oboznamovať s prostredím“, čo vyžaduje určitý čas na začatie skutočnej práce, ako to povedal jeden bývalý minister školstva v rozhlasovej diskusii s iným bývalým ministrom školstva, tiež nezorientovaným pri nástupe do funkcie. Rozdelenie štátnej dotácie s vyššou váhou podľa počtu študentov, na začiatku implementácie modelu presadili rektori „veľkých“ vysokých škôl, s vysokým počtom študentov. Samozrejme, bolo to pre nich výhodné. V tom čase tento prvok sa všeobecne nechápal negatívne, nakoľko na VŠ študoval limitovaný počet študentov, ktorí „tam mali čo robiť“. Prešli prijímacím konaním a boli vybratí (prevažne) tí najlepší. Keďže univerzity riadia inteligentní ľudia, prvok zohľadnenia počtu študentov sa začal zneužívať a prijímané počty študentov sa neprimerane a neodôvodnene zvyšovali, aj na pôvodne málopočetných VŠ. Nový VŠ zákon (z roku 2002) a ani matematický model delenia štátnych prostriedkov však nepredpokladal nekorektné a neakademické počínanie univerzít. Predpokladalo sa, že univerzity zachovajú korektnosť, vážnosť a primeranú vedecko – pedagogickú úroveň, primeraný počet študentov aj bez „numerus clausus“. Nepredpokladalo sa opustenie kantovského imperatívu „hviezdneho neba nado mnou a mravného zákona vo mne (ako som to už citoval v inom blogu). Model sa časom modifikoval a čím ďalej, tým viac sa do popredia dostávala tvorivá činnosť VVŠ. (VVŠ aj tento moment časom „ošetrili“, o tom možno inokedy).
Vzhľadom k peniazom z EÚ, dotáciám zo štátneho rozpočtu a čiastočne aj z iných zdrojov, ešte nikdy doteraz nebolo vo vysokom školstve toľko peňazí, ako je dnes. Či sa využívajú efektívne, čo je už v právomoci vlastnej ustanovizne, je iná otázka.
Aká je metodika delenia štátnej dotácie v súčasnosti? Podľa transparentného, výkonnostného a verejnosti prístupného modelu, ktorý je však pre nezainteresovaného veľmi zložitý. Preto len stručne a zjednodušene.
Finančná podpora zo štátneho rozpočtu sa pre VVŠ poskytuje na:
1) uskutočňovanie akreditovaných študijných programov,
2) výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť,
3) rozvoj VŠ, a
4) sociálnu podporu študentov.
V prebiehajúcom roku 2015, podľa platného návrhu z celkovej štátnej dotácie 449 128 127 Eur sa konkrétne rozpisuje na jednotlivé položky nasledovné sumy:
1) 240 799 484 Eur, t.j. 54,3 %,
2) 145 280 993 Eur, t.j. 32,8 %,
3) 1 000 000 Eur, t.j.0,22 %
4) 56 216 504 Eur, t.j.12,7 %.
V roku 2015 sa podľa metodiky rozpisujú dotácie na platy a odvody (teda len na jednu položku dotácií, v rámci bodu 1)) podľa počtu študentov a absolventov vo výške 85% a zvyšok, 15 % podľa publikačnej a umeleckej činnosti (aj tu je to modifikované tvorivou činnosťou VVŠ). Je to 33,8% z celkových dotácií pre VVŠ. Treba však dodať, že nie je to len podľa „počtu hláv“ študentov alebo „na zadnú časť tela sediacu v posluchárni“ (ako som to čítal v jednej diskusii – ináč vtipné, len keby tam tie „zadky“ aj sedeli), ale zohľadňuje sa: Koeficient odboru (ako je nákladný daný študijný program), kvalifikačná štruktúra VVŠ (aká je štruktúra učiteľov) a uplatnenie jej absolventov v odbore (čo však je podľa mňa nezistiteľné, nahrádza sa to počtom zamestnaných absolventov).
Prekvapuje ma, že nezriedka aj od zainteresovaných zaznieva tvrdenie, že štátna dotácia sa prideľuje zásadne podľa počtu študentov alebo „... je rozdeľovanie hlavnej finančnej dotácie vysokým školám – napriek všetkým možným aj nemožným koeficientom to ministerstvo v zásade robí podľa počtu študentov. Dostaneš viac peňazí, ak máš viac študentov. Vôbec to však nenúti školy k zvyšovaniu kvality“ (cit. z jedného blogu).
Pre danú VVŠ počet študentov ovplyvňuje 1/3 štátnych dotácií. Počet študentov by sa mal úplne opomenúť? Nezohľadniť ho v ustanovizniach ktoré majú učiť? Ak by sa tento ukazovateľ úplne vynechal, mohlo by dôjsť k limitnej situácii, že VVŠ nebude mať žiadnych študentov.
Nie je pravdou, že štátna dotácia sa prideľuje zásadne podľa počtu študentov. Nie je to ani najefektívnejší spôsob získavania štátnych prostriedkov. Je to však pre (niektoré) VVŠ (asi) najjednoduchší spôsob.
Tvrdenie, že štátna dotácia verejným vysokým školám sa prideľuje zásadne podľa počtu hláv študentov, je postavené na hlavu!
