Možno že niektorí nenapraviteľní mladí idealisti si to ešte nemyslia, ale žiaľ mýlia sa. Zoberme si posledný príklad okolo voľby generálneho prokurátora Trnku. Béla Bugár vyčíta SDKU, že pri hlasovaní o takýto dôležitý post by mala byť koalícia jednotná, inak povedané, že nezáleží, kto si čo myslí, musí hlasovať tak ako mu povedia. Poslanec vie, že keď nehlasuje tak ako sa vedenie strany dohodlo v najbližších voľbách sa na kandidátsku listinu nedostane. V minulom režime sa tomu hovorilo stranícka disciplína. To znamenalo, že keď sa na Ústrednom výbore strany rozhodlo, že na veci treba mať patričný názor tak všetci straníci taký názor museli mať a ak boli v parlamente museli aj primerane hlasovať. Preto boli všetky hlasovania v starom režime jednohlasné.
Podobne je to aj teraz. Rozdiel je len v tom, že ak poslanec nájde odvahu a hlasuje inakšie ako mu jeho šéf nariadil nevylúčia ho zo strany, ale jednoducho ho ignorujú a je politicky odpísaný. V podobných prípadoch poslanec odchádza z klubu svojej materskej strany a stane sa nezávislý, alebo prechádza k druhej strane a tam zase opäť poslušne hlasuje tak ako mu to vedenie strany prikáže. Je len jediná možnosť, kde poslanci môžu hlasovať tak ako si myslia, že je to správne a to je pri tajnom hlasovaní. Preto sa strany boja takéhoto hlasovania ako čert kríža. Podobne to bude teraz pri voľbe nového generálneho prokurátora. Strany by tajné voľby najradšej zrušili, ale pre dekórum demokracie to našťastie nemôžu urobiť, a tak sa sem tam môžeme dožiť iných výsledkov hlasovania ako si to stranícke centrály naplánovali.
Otázka poslaneckého vedomia je tiež smiešna. Ak ide do parlamentu nejaký návrh zákona tak ho vypracuje tím odborníkov, alebo sám poslanec, ktorý je v danej problematike erudovaný a po jeho schválení predsedníctvom strany ho predloží do parlamentu. Kolegovia len dostanú pokyn zdvihnutím palca od predsedu poslaneckého klubu ako majú hlasovať a ich vedomie je tým poväčšine vybavené. Takto to beží všade len sa mi to zdá ako neseriózna manipulácia s verejnosťou.
Čiže namiesto floskuly podľa najlepšie vedomia a svedomia by tam malo byť: „Ako vedenie, či jej predseda prikáže“. Bolo by to pre každého jasné a zrozumiteľné. Okrem toho si myslím, že väčšina politikov má so svojim svedomím beztak problémy.
