V tých časoch som bol redaktor v Smene a na starosti som mal životné prostredie. Pred 22 rokmi ,,robiť“ ekológiu nebolo ľahké, najmä, keď ochranári vydali svoju samizdatovú ,,Zelenú knižku“ Bratislava nahlas. Ohlas bol obrovský. Stranícke vedenie začalo biť na poplach. Tlačovú besedu o tejto knižke zvolal aj sám minister kultúry Miroslav Válek, ktorý bol aj člen Predsedníctva ÚV KSS, a tak aj jeden z rozhodujúcich šéfov strany na Slovensku. Súdruhovia sa snažili, vysvetľovali, ale proti konkrétnym faktom sa ťažko dalo argumentovať. Údaje v knižke boli totiž pozbierané z oficiálnych dokumentov. Západné média publikovali state z knižky, a tak sa s jej obsahom oboznámila aj široká verejnosť.
Myslím si, že práve zelení aktivisti urobili najviac roboty pri búraní starého režimu.
Iste, aj cirkev prihodila svoje polienko, a nie malé, ale mládež fandila práve ochranárom. Do kostola sa veľmi nechodilo, ale také akcie aké sa robili pod hlavičkou Stromu života - záchrana Čiernohronskej železničky, Banskej Štiavnice, Konskej stanice v Bratislave atď. sformulovali mladých ľudí k odporu proti režimu, ktorý ničil to, čo oni mali radi, kde boli doma – prírodu.
Nakoniec aj prvá demonštrácia nebola v Prahe, ale v Bratislave, kde študenti protestovali proti podmienkam na internátoch a v školstve vôbec. Až o deň neskôr, t.j. 17. novembra sa uskutočnil pochod na Národnej triede. Myslím si, že aktivisti sa síce vedeli zapáliť za záchranu prírody, a vtedy povstať aj proti režimu, ale v reálnej politike zostali v ofsajde. A to sa ukazuje aj teraz, keď hlavnú zásluhu si za povalenie predrevolučného poriadku robí cirkev. Ochranári sú akosi opäť v prírode. Je to na škodu veci veď história by sa mala interpretovať tak ako sa naozaj stala. Alebo zas zostaneme pri polopravde ?
