Svojho času, keď som išiel s rodinou na dovolenku objednali sme si v Ženeve hotel. Aké bolo naše prekvapenie, keď recepčná na otázku vyslovenú po nemecky reagovala s tým, že nerozumie. Na angličtinu sa spočiatku tiež nechytala, ale nakoniec veľkomyseľne prehovorila, pričom nehovorila zle. Jednoducho máš sa učiť po francúzsky a hotovo.
Inú príhodu sme zažili, keď sme ubytovanie mali v malom horskom hoteli. Tam sme sa teda cítili ako doma. Takmer celý hotel, hostia aj personál, bol pod parou a veselo sa zabávali – hulákali. Na to sme zvyknutí, ale čo nás čakalo ráno, na to už nie. Aj keď sme mali zaplatené raňajky nikde nebola ani noha. Všetko pootvárané, ale po človiečikovi ani chýru ani slychu. Zrazu prišiel dole akýsi nemecký pár a keď zistil aká je situácia po konzultácii s nami jednoducho otvorili chladničku pobrali si, čo uznali za vhodné a odišli. Šokovalo nás to, ale po hodnej chvíľke sme si aj my čo to zobrali a so strachom sme praskli do koní.
Pri našej ďalšej ceste sme sa zastavili v mestečku Bouveret v reštaurácii. Jedálny lístok sme dostali len vo francúzštine a čašníčka nevedela inak ako francúzsky ani ceknúť. Nakoniec sme si museli vybrať pizzu lebo to jediné sme vedeli čo to je, a tak sme len povedali pizza a potom sme čakali čo nám donesie. V tom momente mi prišiel na rozum ten starý bačovský vtip, keď prišli zahraniční hostia na salaš a pýtali sa piatimi jazykmi čo im môžu ponúknuť. Bača im nerozumel a keď sa ho honelník spýtal čo chceli len zavrtel hlavou a povedal : Načo i m je 5 rečí, keď sú na Slovensku. Mali sa naučiť po slovenský“!
Keď sa vrátim trochu do minulosti tak si Švajčiari určite za klobúk nedávajú ako si nechali po II. svetovej vojne židovské zlato a ako obchodovali s Nemeckom, pričom sa tvárili strašne neutrálne. Iste, robili to aj iní, napr. Švédi, ale netvária sa tak zbožne. Vyhovárať sa na bankové tajomstvo, ktoré si banky sami vytvorili morálne neobstojí. Ani trochu ich nezaujíma, že diktátori z celého sveta si u nich ukladajú nakradnuté zlato a doláre. Však existuje bankové tajomstvo.
Švajčiarsko je silne demokratické a takmer všetky veci rieši referendom. Napríklad nedávno sa v ňom vyslovili proti stavaniu minaretov a strana, ktorá ho vypísala sa veľmi ponáša na našu SNS. Xenofóbia voči cudzincom je tam normálna a ešte silnie, pričom bez nich by už nefungovali, ale asi to ich škrie.
Pravý charakter Švajčiarska, ale nie Švajčiarov, ukázal prípad Roman Polanský. Roky k ním chodieval, ma tam chatu a oni boli hrdí na to, že je to práve u nich. No keď USA kvôli špinavým peniazom pritlačili na nich, tak aby si ich udobrili zatkli tohto svetoznámeho režiséra a dali ho do väzenia aj keď v súčasnosti je na svojej chate skadiaľ nemôže odísť. Vedeli dávno, že Američania vydali na neho zatykač, ale predtým im to nevadilo. Zrazu sa tvária ako najsvätejší svätí. Nuž aj také je Švajčiarsko. Netreba si robiť ilúzie o iných krajinách. Treba len cestovať a potom sa svet javí inak. Niekedy horšie a inokedy lepšie !
