Samozrejme najviac upúta zobrazenie hlavnej postavy. Na nej autor cez pomery na Poľnej ulici v Bratislave opisuje celkovú klímu v spoločnosti po prevrate v roku 1948 až do dnešných čias. Ako cez rozbúrenú rieku majstrovský pláva jednotlivými udalosťami vtedajšom socialistickom Československu. Ukazuje ako sa niektorí jednotlivci vedeli vzbúriť proti režimu aj keď ich to stálo roky väzenia v Jáchymovských uránových baniach. Autor však zaostril svoj talent aj na ľudí, ktorí podľahli z rozličných príčin tlaku Štátnej bezpečnosti a podpísali s ňou spoluprácu. Niekedy to bolo pre kariéru, inokedy zo strachu pred väzením, alebo z iných príčin.
Majstrovsky sú napísané dialógy medzi hlavnou postavou a jeho priateľom z detstva, Sulom, ktorého prišiel zabiť do Buenos Aires. Po dlhých nociach strávených spomienkami na spoločné detstvo, mladosť, ale aj búrlivý porevolučných vývoj sa obaja dostanú na pokraj vášní, priateľstva, ale aj nenávisti. Pri týchto vyhranených dialógoch sviežo pôsobí vzťah k mladučkej šestnásťročnej Pavlíne, dalo by sa povedať Lolitke, ktorá prišla do hlavného mesta Argentíny šermovať na majstrovstvá sveta juniorov. Pozval ju tiež Sulo, ktorý musel zo Slovenska utiecť, keďže sa zaplietol s mafiou i so Štátnou bezpečnosťou a hrozilo mu, že ho doma niekto zabije. Vzťah medzi hlavnou postavou a Pavlínou je elektrizujúci. Je nabitý erotikou, ktorá graduje pretože On si uvedomuje, že je to pre neho posledná možnosť ako sa milovať s takýmto krásnym, mladým dievčaťom do ktorého je bláznivo zamilovaný, pričom na ňu aj strašne žiarli pretože vie, že situácia ktorá sa mu v Buenos Aires naskytla sa už nikdy nezopakuje.
Záver knižky je tak trochu Kafkovský i Freudovský, ale rozhodne prekvapujúci. Myslím si, že podobný román už dávno na našom knižnom trhu nebol. Škoda, že naše vydavateľstvá dávajú prednosť rozličným plytkým ženským románom pred skutočným umením. Sme však na Slovensku, tak zabudnite.
