Nie som expert na emisné povolenky, ale čo sa stalo u nás v realite v podniku. Tým, že sme výrobným podnikom, generujeme určitý objem emisií. V priebehu rokov sme navŕšili výrobnú kapacitu, čím sme samozrejme zvýšili aj objem vygenerovaných emisií. Zároveň sme aj investovali do filtračných zariadení, ktoré znižujú vyprodukované emisie. Všetky tieto opatrenia stoja nemalé finančné prostriedky.
Pri udeľovaní emisných kvót, nám pridelili limit, bez ohľadu na naše potreby výrobnej kapacity. Dodatočné limity sme museli nakúpiť na voľnom trhu. aby sme sa vyhli problémov s inšpekciou životného prostredia. Dodatočný limit, sme nakúpili za trhové ceny, ktoré sa zobrazili vo vyšších výrobných nákladoch našich výrobkov, čím sme sa stali menej konkurencie schopný voči podnikom v Poľsku, Českej Republike a Maďarsku.
Realita je, že slovenský výrobný podnik je dotlačený do nereálneho emisného limitu, a rozdiel ktorý si musel dokúpiť, na voľnom trhu, je ten rozdiel čo mu ubrala nejaká komisia, ktorá rozhodovala o prideľovaní emisných limitov.
A možno už v tej komisii, sedeli tí tajní z Interblue a potichučky si to naplánovali.
Veď sa jedná len o teplý vzduch, prečo ho teda Cico nepridelil výrobným podnikom na priamo, prípadne za zvýhodnenú cenu, aby zvýšil ich konkurencieschopnosť. Veď 15.000.000 ton nie je malý objem teplého vzduchu, ktorý odkrojili výrobným podnikom.
Je mi ešte záhadou, kedy sa dozvieme všetky podrobnosti zmluvy s Interblue. Kto vlastne má k nej prístup a kto môže do nej nahliadnuť. Neverím, že neexistujú kroky ako sa dá dostať k zmluve. To môžu dať rovno papaláši do každej zmluvy formulku, že veľavážený, seriózny pán podnikateľ si neželá byť menovaný a obsah zmluvy je dôverný a opäť sa vykakať na národ.
A opozícia si len váľa guľky, v polčase rozpadu volebného obdobia.
