Pre mňa z toho vyplýva, keď prebehne korektne výberové konanie, úrad už nezaujíma čo v skutočnosti bolo dodané. Výberové konanie je len prvá fáza procesu nákupu. Je to dôležitá fáza, ale najdôležitejšia je kto, preberie dodávku a odsúhlasí platbu za faktúru.
Poradenstvo patrí do služieb nehmotného charakteru, a preto potrvdenie dodávky nemusí byť vždy preukazné. V jejto oblasti majú firmy najväčšie nedostatky v kontrolných mechanizmoch. Platilo Ministerstvo kultúry za prácu samotnú alebo za odpracované hodiny?
Takouto formou kontroly sa dostávame na úroveň Ruska a nie vyspelej európskej krajiny. V Rusku je všetko super na papieri (pestujú si papirológiu od nepamäti), ale realita je úplne iná.
Každý audítor a kontrolór vie, že existuje pravidlo „Podstata nad formou“. To znamená, že aj keď dokumenty sú v poriadku to ešte neznamená, že transakcia je pre akcionára (obyvateľa Slovenska) výhodná.
Čo bolo treba preskúmať v tomto prípade. Dúfajme že pán minister kultúry si to preverí.
Kto, prečo túto požiadavku zadal a načo bude štúdia použitá.
Zdokumentované výberové konanie, posúdenie propozícií, najlepšie ak to rozhodla komisia a nie jeden človek.
Bola vypracovaná analýza výhodnosti voči nákladom?
Kto zadal a odsúhlasil objednávku.
Kto prebral dielo a potvrdil jeho súlad so zadaním.
Bola už na niečo použitá a aký efekt to prinieslo pre ministerstvo kultúry.
Ak práca dosahuje kvality ako uvádza Trend, tak neverím že Najvyšší kontrolný úrad SR sa uspokojil s bodmi 5 a 6. Počul, už niekdo o nejakej kauze, ktorú by Najvyšší kontrolný úrad SR vyriešil. Taký poriadny Slovenský Enron. A verte, že ich tu máme. Americké štatistiky uvádzajú, že 5 % tržieb spoločností vedených na NYSE predstavujú podvody. Keď to prirovnám k HDP Slovenska za rok 2005 cca. USD 87 Mld. = USD 4,35 mld. Neoplatí sa nám trochu investovať do kvalitného kontrolného mechanizmu? Postačovalo by to cca. EUR 5 mil. ročne a máme kontrolu na Slovensku ako lusk, ale zabudol som na politickú (ne)vôľu.
