Komisia pre riadenie a koordináciu procesu privatizácie SPP, š. p. (ďalej len „Riadiaca komisia“) vznikla na základe súhlasu vlády na rokovaní dňa 20. júna 2001(uvedené v zázname z rokovania vlády, nebolo prijaté uznesenie).
Členmi Riadiacej komisie mali byť podľa materiálu predloženého na rokovanie vlády s názvom „Správa o stave procesu privatizácie SPP, š. p.
“ Ivan Mikloš – predseda, Mária Machová, Ľubomír Harach, Brigita Schmognerová, Jozef Kojda, Ján Sabol, Vladimír Drozda, Róbert Fico, Vladimír Tvaroška a dvaja poslanci NRSR.
Štatút Riadiacej komisie bol schválený na jej rokovaní dňa 16.07.2001, ktorého sa podľa Zápisu z rokovania zúčastnili Ivan Mikloš, Mária Machová, Ľubomír Harach, Jozef Kojda, Miloslav Lapúnik, Vladimír Tvaroška, predstavitelia CSFB, SLSP a Linklaters. Podľa štatútu Riadiacej komisie (neautorizovaného) sa jej členmi stali Ivan Mikloš, Mária Machová, Brigita Schmögnerová, Ľubomír Harach, a Jozef Kojda. Neviem prečo sa pán premiér, vtedy ako poslanec za SDĽ, nezúčastnil sa takého dôležitého procesu? Prečo?
Pred začiatkom rokovania Riadiacej komisie dňa 29.01.2002 sa táto zaoberala možnosťou účasti predstaviteľa strany Smer na samotnom rokovaní. Predseda vlády Mikuláš Dzurinda totiž v televíznej diskusii „O 5 minút 12“ ponúkol dňa 27.01.2002 účasť Róbertovi Ficovi, predsedovi Smeru. (Zdroj: Zápisnica z rokovania Riadiacej komisie dňa 29.01.2002, podpísaní: Ivan Mikloš, Mária Machová, Ľubomír Harach, a Jozef Kojda.)
Za to ako prebehla, privatizácia SPP, môže aj pán premiér, z dôvodu laxného prístupu k výkonu jeho povinností v Riadiacej komisi. 7 rokov od začatia procesu privatizácie, sú závery uvedené v správe Národnej rady zo dňa 14.1.2008, platné ako mŕtvemu zimník.
Prečo pán premiér nevyužil svoje znalosti a vplyv na ovplyvňenie výsledku procesu privatizácie. Ale prichádza mi tu na um take príslovie:
Kto nič nerobí, nič nepokazí. Kto nič nepokazí je pochválený. Kto je pochválený je povýšený. Kto je povýšený nič nerobí a kto nič nerobí nič nepokazí.
Prikladám závery uvedené v správe. Nie je uvedené, kto správu vypracoval a ako boli jednotlivé fakty overené s účastníkmi procesu privatizácie.
ZÁVER č. 1 Neexistencia určenia hodnoty predmetu zmluvy znaleckým posudkom má vážne následky vo vzťahu k nadobudnutiu účinnosti Zmluvy o kúpe a predaji akcií a rovnako predstavuje nesplnenie podmienok v konaní pri zápise do obchodného registra.
ZÁVER č.2 - protizákonný proces výberu privatizačného poradcu (zákon 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní)- uzatvorenie mandátnej zmluvy v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní (rozdiel medzi ponúknutou cenou a zmluvnou cenou)- uhradenie nepreukázaných výdavkov vo výške 5 790 000,00 USD (227 321 190,00 Sk)- protiprávne uhradenie odmeny privatizačnému poradcovi vo výške 6 560 000,00 USD (257 552 160,00 Sk)- vyplatená následná nepreukázaná odmena vo výške 4 586 084,63 USD (164 878 914,62 Sk)- spolu vyplatená odmena privatizačnému poradcovi bola vo výške 31 536 084,63 USD- ponuka druhého v poradí bola vo výške maximálne 18 000 000,00 USD, čo je o 13 536 084,63 USD menej ako „víťazná ponuka“
ZÁVER č.3 - netransparentný proces činnosti tejto komisie pri privatizácii SPP z dôvodu neexistencie relevantných dokladov,- nie sú zdokladované súťažné podmienky výberu strategického investora, - nie je zdokumentovaný priebeh otvárania obálok s ponukou,- chýba notárska zápisnica z otvárania ponúk,- chýba zápisnica z vyhodnotenia ponuky,- zistené skutočnosti potvrdzujú, že konzorcium Gaz de France, Ruhrgas a Gazprom pravdepodobne vedelo, že ide do súťaže samotné, čo výrazne ovplyvnilo výšku ponúknutej kúpnej ceny za 49 % akcií SPP.
ZÁVER č.4
Akcionárskou zmluvou bol navodený stav, keď reálne nie je možné vykonávať práva väčšinového akcionára v rozsahu zodpovedajúcom percentuálnemu počtu akcií (§ 61, § 155 ods. 1, § 176a ods. 3 Obchodného zákonníka).
ZÁVER č.5- Vláda SR uznesením č. 262/2002 schválila návrh na vydanie rozhodnutia o privatizácii 49 % podielu Fondu národného majetku SR v SPP,- vláda SR neodsúhlasila manažérske právomoci v privatizovanom SPP, a. s.,- predaj 49% akcií bol pod očakávanú trhovú hodnotu (6 – 8 mld. USD za 100% akcií) - nedá sa hovoriť o verejnej súťaži pri podanej jednej ponuky pri predaji 49% SPP, čo potvrdzuje i dosiahnutá nízka cena za predaj. - strata vo výške 7.373.970.000,- Sk bola spôsobená tým, že neboli vykonané náležité opatrenia zo strany na to kompetentných osôb, so zreteľom na riziko vyplývajúce z kolísania kurzov uvádzaných mien.
