Prečo by to napríklad nemohlo byť takto:
Vydajte štátne dlhopisy, s úrokovou sadzbou mierne nad diskontnout sadzbou Národnej banky Slovenska. Bude to viac, ako nám bežným občanom ponúkajú banky.
Teória podnikových financí považuje štátne dlhopisy, za veľmi bezpečný nástroj financovania. Vydajte nariadenie, aby DSS-ky povinne odkúpili tieto dlhopisy. Mohla by to byť suma, ktorá by Vám pomohla realizovať sociálnu politiku, výstavbu diaľnic, pokrytie prvého piliera a iné sny. Toto riešenie má pozitíva pre všetkých zúčastnených:
Pre DSS-ky
· Uložili by peniažky sporiteľov do bezpečného nástroja, ktorý by minimálne priniesol 4 % ročne a to garantované štátom.
· Mali by argument, že pán premiér má zdroje plne pod kontrolou.
Pre pána premiéra
· Môže dokázať svoj spasiteľský syndróm a bude mať naše úspory plne pod kontrolu.
· Príležitosť realizovať projekty v náš prospech.
Pre občana
· Istota výnosu zo štátnych obligácií. Pán premiér bude garanciou našich úspor.
· Ostane nám našich slabých 9 %.
· Vláda bude nútená investovať do projektov s pozitívnou návratnosťou.
Pán premiér nezabudnite, má to jeden háčik. Toto je partnerský vzťah. Nadobudnuté prostriedky z dlhopisov musíte vrátiť. Tým máme my Vás pod kontrolou.
Takto moje 3 %-tá neskončia v čiernej diere štátnej správy na financovanie politických spriaznencov. Jedna vilka hore dolu...
Ak pristúpime na hru zníženia odvodu do DSS-iek na 6 %, ako viem, že po troch rokoch nepríde niekto s ideou zníženia na 3 %. To sa môžem rovno rozlúčiť so svojím dôchodkom.
Bodka na záver: Buďme radi, že sme vôbec kopli do tohto lajna a zaviedli dôchodkovú reformu. Ostatné krajiny v regióne nemali na to gule, aby pohli s týmto problémom. Chráňme si ho.
