Našemu drobcovi sa zo začiatku nechcelo piť. Skončili sme na dva dni v jednej bratislavskej nemocnici. Pôrodnosť narastá a preto nás nemohli umiestniť na novorodeneckom oddelení. Skončili sme na detskej JISKe.
V izbe boli dve postieľky. V každej jedno dievčatko s ihlou v hlave na infúzie. Obe boli napojené na monitorovacie zariadenia, ktoré zaznamenáva každé zlyhanie životných funkcií. Zamrazilo ma.
Bolo len počuť srdcervúce prerušované výkriky. Nič som sa nepýtal. Postupne sme sa zoznamovali s prostredím a od ostatných mamičiek k nám začali prenikať infomácie o dievčatkách.
Obe sa narodili drogovo závislým xxxx (slovo mama sa tu nehodí). O jednu javila xxxx záujem len prvý deň, potom ju už nevideli. O druhú, už po pôrode nikto nezakopol.
Minimálne tri týždne trvá detoxikácia maličkého organizmu. Jedna len tíško rumázgala, druhá prerušovane vykrikovala. Je to bolesť, odvykať si od heroínu v prvých týždňoch života. Po narodení dieťaťa sú chlapi nejaký citlivejší. Nemohol, som sa na to dívať a musel som sa poriadne ovládať aby som nebulil.
To je pekne mizerný začiatok. Obe skončia v ústavnej starostlivosti. Zmohol som sa na jediné gesto. Pri prebalovaní som ponúkol pampersku a balík sme tam nechali, keď sme odchádzali.
Toto sú okamihy, kedy sa pýtam, prečo? Určite bolo správne rozhodnutie, že prišli na svet, ale začiatok sa im poriadne skomplikoval. Také poleno pod nohy si nik nezaslúži. Dúfam, že osud bude viac priaznivý v ich živote.
Chcem veriť, že z nich budú ďalšie Vášáryové alebo Merkelové. Odpoveď za alebo proti interupciám, bude vždy rozhodnutím jednotlivca.
Spoločnosť môže postaviť určité mantinely, ale konečný krok urobí dotyčná žena, či sa nám to páči alebo nie.
Pochopil som, aké som mal štastie v živote na rodinu a priateľov.
