Časť č. 1.:
Zamietavé rozhodnutie pána Ministra zdravotníctva o (ne) podpore projektu Gama nôž a o jeho nezačlenení do minimálnej siete zdravotnej starostlivosti vzbudzuje mnohé otázniky a rozhodne frustráciu ľudí, ktorí by ho mohli využiť a potrebujú. Ja sa operácie hlavy strašne bojím.
Kto mu dal právo odsúdiť stovky ľudí na komplikované operácie hlavy s dlhodobou rekonvalescenciou? Nie som doktor, ale keby som dostal na výber, tak vždy by som volil neoperatívny zákrok, ktorý poškodí moje telo čo najmenej. Ak by tento prístroj malo využiť len 400 pacientov, ktorí by sa vyhli komplikovanej operácii hlavy, tak je to úspech.
Keby mal pán Valentovič, nádor na mozgu, tak by sme sa mu zložili na najdrahšiu dostupnú liečbu ako každému papalášovi v minulosti.
Paradoxom je, že prístroj bol zakúpený a prefinancovaný doktorskými nadšencami. Ale kto by v dnešnej sociálnej koalícii prial samostatne mysliacim aktívnym doktorom.
Prečo vážne rozhodnutia ospravedlňujeme nedostatkom peňazí? Čo vlastne chceme od zdravotného systému? Kde sú stanovené priority, čo chceme a čo potrebuje náš klient (pacient)?
Veď len za bačovania pána Hrehu sme prišli v Slovenskej televízi o niekoľko 100 mil. Sk. Prečo prístroj nezakúpi pán Hreha ako odstupné nám, občanom, za jeho zlé manažérske rozhodovanie?
Časť č. 2.: Uvediem len príklad z mojej skúsenosti s pôrodom. V Bratislave si v každej pôrodnici môžete vopred zajednať konkrétneho pôrodníka za 5 000 Sk (pre doktora) a správny poplatok 2 000 Sk (pre nemocnicu).
To jest pôrod s preferovaným doktorom Vás vyjde na 7 000 Sk. Podpíšete zmluvu o poskytnutí zdravotnej starostlivosti a peniažky zaplatíte v nemocničnej pokladni.
Naivne som si myslel, že takýto postup funguje aj v iných mestách. Urobil som si prieskum medzi mojimi známymi a rodinou. Každého vyšiel pôrod na viac ako 7 000 Sk, ale bez žiadnych dokladov a potvrdení.
Kam sa tie peniažky podeli? Každý rodič chce zabezpečiť to najlepšie pre dieťa a určité malé ďakovné je v mnohých regiónoch nepísaným pravidlom.
Prečo nezaviesť príklad z bratislavských nemocníc aj do iných regiónov? Mnohí rodičia si prestanú klásť hlúpu otázku, čo je málo a čo veľa za pôrod môjho miláčika? Táto hodnota je nevyčísliteľná.
Na základe rozhovoru s manželkiným gynekológom, ministerstvo zdravotníctva vydalo usmernenie, že právomoc uzatvárať takéto zmluvy je v kompetencii každého riaditeľa nemocnice. Takýto postup nefunguje napríklad v Žiline, Považskej Bystrici, Zvolene alebo Trenčíne (ústne potvrdenie rodičiek).
Prečo?
Tieto nemocnice si nechcú udržať najvyhľadávanejších pôrodníkov prostredníctvom ich dodatočného transparentného odmeňovania a získať prostriedky navyše? Napríklad na opravu sanitárnych zariadení, ktoré sú v Považskej Bystrici v dezolátnom stave a inde zas rodičkám na posteli padá omietka na hlavu.
