Okamžite som zacítil kyslý smrad. V rohu prezliekarne bol zhrbený starší muž a vyjedal niečo z papierového vrecka. Asi surová klobása s rožkom.
Tvár som rozpoznal z bazéna. Môj dobrý pocit sa nejako vytratil.
Kyslý smrad sa šíril z jeho oblečenia a ponožiek. Otras. Nemohol si vybrať lepšiu polohu ako oproti mojej skrinke.
Nahodil som na seba trenírky a rifle. Zvyšok som zobral do ruky a doobliekal som sa v obuvárni. Bohužiaľ aj v obuvárni náš dobrák zanechal svoje „vyvoňané topánky“. Mladí fraci si tiež pošuškávali, čo je to za podivína.
Keď som čakal na ženu, kým si vyfénuje vlasy, moja fantázia začala pracovať. Ak ten smrad bolo cítiť aj po tom, čo sa vykúpal v bazéne, tak nechcem vedieť, čo sa z neho vymáčalo.... .
Ja som celkom odolný, ale čo tí rodičia, čo si tam doviedli svoje malé ratolesti. Na ich tvárach sa tiež zračilo rozčarovanie.
Tajomný neznámy s veľkou kapsou napchatých páchnucich vecí odišiel prv, než prišla moja žena. Odovzdal kľúčik od skrinky, poprial veľa zdaru šatnárke do nového roku a pomaly odišiel. Smrádek ale zostal... .
Veď si zaplatil, hovorí šatnárka svojim pohľadom návštevníkom, ktorým prestala chutiť káva z automatu.
Možno sa im prehnalo hlavou, čo ten dobrák zanechal v bazéne. Iste, veď si zaplatil, ale kde sú tie hranice diskriminácie. Určite by bolo diskriminujúce niekoho na základe výzoru nevpustiť do bazénu, ale kto zobral ohľad na zvyšných 50 plavcov v bazéne.
Pozitívne je, že sa aspoň 30.12.2007 vykúpal a očistil. Nikdy nevieš, ako dopadnešJ.
