Sčítanie som bral ako okrajovú záležitosť. Dnes ráno mi zaklopala na dvere moja suseda. Nahnevaná čo sa jej to v tých dotazníkoch pýtajú. Je staršia a nerozumela aký je rozdiel napr. čo je kuchyňa vs. spoločná kuchyňa. Slušne jej odpovedám a medzi rečou mi do ruky strčila dotazníky pre moju rodinu. Pýtam sa jej či je sčítací komisár. Ona, že nie je, ale že nám to u nej nechali. Poďakoval som jej.
Krátka správa pre naše orgány: nič som neprevzal, nepodísal a nepotvrdil prijatie sčítacích hárkov.
Čo ma irituje je že od momentu narodenia až po smrť som registrovaný v matrike. Ako môj život plynie, tak som bol zaregistrovaný na polícii pre občiansky preukaz, potom neskôr na pas a na vodičský preukaz. Všade si ma znova a znova zapíšu a odfotia. Potom nasleduje Sociálna poisťovňa, Zdravotná poisťovňa, armáda, kataster nehnuteľnosti, miestny úrad, škola – základná, stredná, vysoká.
Všade Vás fotia ako debila a prepisujú si stále tie isté dáta. Kde, kedy som sa narodil, kde bývam, rodinný status atď.
A to všetko má pod palcom pán Štát. Tým že má bodrel v dátach a že jednotlivé inštitúcie medzi sebou nekomunikujú, tak len ďalej obťažuješ....
Šikovný programátor by vedel porovnať jednotlivé databázy štátnych inštitúcií za niekoľko tisíc EURi pričom by získal omnoho presnejšie dáta s menšou chybovosťou. Ale nie. My na to dáme EUR 30.000.000.
Takže milý štát údaje o byte si "vytiahni" z katastra a 80 % údajov o mne obyvateľovi máš na polícii, Sociálnej poisťovni a Daňovom úrade. Neviem či táto informácia ti pomôže, ale pracujem s počítačom, som Róm a hovorím po maďarsky.
