Pred polrokom som dostal za úlohu rozšíriť môj pracovný tím. Predstava majiteľa našej spoločnosti bola dať šancu mladým, úspešným, vzdelaným absolventom vysokých škôl v odbore účtovníctvo, financie a audítorstvo. Moja filozofia výberu bola nasledovná. Predpokladal som, že učitelia na fakultách poznajú svojich najlepších študentov. Naformuloval som svoje požiadavky a poslal som ich elektronickou poštou vedúcim katedier. Oslovil som predstaviteľov ekonomických fakúlt, Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrica, Slovensko, Univerzity v Pécsi, Maďarsko a Transylvánskej univerzity v Brašove, Rumunsko. Následne som sa s nimi telefonicky skontaktoval a vysvetlil som do detailov čo potrebujem. Ako protislužbu som prisľúbil, jednu prednášku v zimnom semestri školského roku 2011.
Z Univerzity v Pécsi, som nedostal následné žiadnu odpoveď ani vysvetlenie.
Z Univerzity Mateja Bela som dostal odpoveď elektronickou poštou v ktorej bol e-mailový kontakt na jedného študenta. Dostal som ospravedlnenie, že kvôli štátniciam, koncu semestra a Zákona o ochranných údajov mi nevedia poskytnúť viac informácií o šikovných perspektívnych študentoch. Pred dvoma mesiacmi som kontaktoval odporučeného študenta elektronickou poštou, ale odpoveď som zatiaľ nedostal.
Prístup Prof. Dinca z Transylvánskej univerzity v Brašove ma veľmi milo prekvapil. Pán profesor oslovil kolegov z univerzity s požiadavkou, kto by mohol byť vhodný kandidát podľa mojich požiadaviek. Po týždni som dostal zoznam štyroch študentov so štruktúrovanými životopismi, ktorí ovládajú plynule anglicky, nemecky a samozrejme rumunsky. Po osobných pohovoroch sme sa rozhodli ponúknuť prácu dvom z nich a začali v mojom tíme pracovať od 1. augusta 2010.
Prístup v Maďarsku a na Slovensku, mi ukázal trpkú realitu neochotu spolupráce medzi univerzitami a s ľuďmi z praxe. Je hlavne veľká škoda pre končiacich študentov. Šikovní študenti sa uplatnia okamžite aj bez podpory učiteľov.
