
Dnešným vyhlásením ma teta Viera opäť vystrašila. Jej nová perla navrhuje zrovnoprávniť odmeňovanie sociálne odkázaných študentov paušálne a nie na základe dosiahnutých študijných výsledkov.
Že vraj niektorí na to nemajú, aby dostali sociálne štipendium na základe prospechu. Nie každý na to má. To je fakt.
Ja si tiež nemôžem, vypýtať honorár za moje spevácke vystúpenie ako pán Cmorík, aj keď si rád zanôtim v kúpeľni. O tom by vedela rozprávať moja učiteľka hudobnej výchovy. Jednoducho musím s tým žiť. Nemám na to. Ale mám talent na iné veci. :-)
To znamená, že máme študenta v sociálnej sieti, ktorého budeme podporovať v neaktívnosti, aby zmenil svoj život. Či sa bude alebo nebude učiť, dostane svojich „pjetset“.
Taký socík, kde plat Inžiniera bol na úrovni robotníka, prípadne vyšší. Ale takýmto priemerákovským / smerákovským prístupom budeme len vychovávať, priemerných „robošov“ k pásom.
Sociálne srdce tety Vieri, krváca na lenivými, sociálnymi prípadmi, ktorí na to nemajú. Na druhej strane máme mnohých, ktorý na to majú a lepšie výsledky ich určite pozitívne motivujú, aby si zlepšili neľahší údel.
Ale to by asi podporovala, mysliacich intelektuálov, ktorí by nepodporovali nadpriemerný elektorát smerákov.
Potom sa priemerák, smerák, môže spoliehať na konexie, aby získal nejaké teplé miestečko v priemerne platenej štátnej správe, až sa priemerný človek diví ako sa dá z toho priemeru vyžiť.