Prišiel asi 19 ročný mladík s plnou tvárou „pupákov“ na tvári s umazanou zásterou od krvi.
Prišiel zo skladu. Ruky si neumyl.
Moja hlúpa otázka znela, či vystavené pstruhy sú morské alebo riečne.
Na rozdiel od chovov v rybníkoch a nádržiach, nie sú tieto vykrmované granulátom. Môj svokor tvrdí, že to nie je zdravé. Ja neviem som len účtovník, ale nechal som si od neho poradiť.Na moju bláhovú otázku, som dostal odpoveď. Ja neviem, mňa to nezujíma.
Ja to tu mám zabiť, vykuchať a naložiť na ľad. Náročná práca na myslenie a stereotyp. Predstavil som si, čo z tohto mladíka bude po 30 rokoch praxe za pultom s rybami. Zabiť, vykuchať a naložiť na ľad. 8 hodín denne, 5 krát v týždni, 20 krát do mesiaca, 240 krát do roka a 7200 krát za život. Aká je jeho perspektíva?
Veď jeho nezujíma s akým podkladom pracujem. Zabiť, vykuchať a naložiť na ľad. Zabiť, vykuchať a naložiť na ľad. Zabiť, vykuchať a naložiť na ľad. Zabiť, vykuchať a naložiť na ľad. Zabiť, vykuchať a naložiť na ľad. Zabiť, vykuchať a naložiť na ľad. Zabiť, vykuchať a naložiť na ľad. Zabiť, vykuchať a naložiť na ľad.
A zajra znova. Po celý život.
Je mi ho ľúto.
